Cyklo 1993 - Orava

Skok na den: Uvod,1,2,3,4,5,6,7,8, 9, 10,11,Rekapitulacia


Motto:Prave vtedy, ked sa chces bicyklovat, vonku zacne husto prsat.

2.zakon bicyklovania pre tento rok
podla Kodusa doplnujuc Murphyho

Uvod.

Tato brozurka resp. kronika a spomienky v nej su venovane vsetkym ucastnikom a zucastnenym na akcii ORAVA 93. Je to tak trochu volne pokracovanie minulorocnych prazdnin. Vacsina ucastnikov je ta ista a nezmenil sa ani styl pisania tychto riadkov, lebo sa nezmenil ani ich autor. Osobne som sa snazil zachytit atmosferu a situacie tak, ako isli, ale napriek tomu si myslim, ze nie vsetko slo zachytit na 100%. Mozno niekomu bude chybat tam humor, niekomu cyklisticka drina a niekomu trochu clovecenstva. Preto nechavam na kazdeho, nech si vyberie z tejto brozurky, co mu je najblizsie a najmilsie.

Nakolko niesom boh vie akym pisatelom, prosim o prepacenie urcitych nedostatkov a prijimam aj pripomienky. Chcem touto formou sucasne podakovat vsetkym ludom, ktori nam pomohli uskutocnit nase zamery a sny. Za ochotu a pomoc dakujem najma Beate a jej otcovi, ale sucasne nechcem byt nic dlzny Igorovi, ktory nam vybavil chatu, ktoru sme kvoli pocasiu nevyuzili. No a samozrejme, ze aj vsetkym tym u ktorych sme prespavali a vyjedali (teda hlavne Honzo). Ostatnym prajem pri citani prijemne spomienky na prezite chvile, popripade nech sa tym druhym zbiehaju slinky a velka insipiracia. Ved nasim dalsim snom je precestovat (prebicyklovat) Cechy a cez Nemecko a Rakusko sa popri Dunaji vratit spat. No ale to uz je z ineho sudka, preto vitajte v minulosti a ahojte v buducnosti.

Kodus.
P.S. Za technicku pomoc pri tvorbe tejto brozurky dakujem: mojej kolegyni Mirke

Den prvy 15.7.1993

Vyzera to tak, ze dnes sme rekordne skoro vstali. Podarilo sa nam uz o 7:00hod. To asi preto, ze Tibor nieje taky sedmospac ako Honzo. Pre Honzu prave ideme na Nivy. Pocasie je priam idealne, lebo je pod mrakom, ale este neprsi. Naladu nam zatial trochu pokazilo citanie TABU. Docitali sme sa vzrusujucu spravu o vzniku impotencie pri bicyklovani. Nastastie vyskum robili danski vedci, tak my Slovaci + 1 Cech sa ich vyskum pokusime vyvratit.

Je 14:15hod. a my sme este stale v Bratislave. Pocasie nas sklamalo. Stihli sme uz aj zmoknut a prave sa nam dari zazivat obed. Mame iba maly casovy sklz. Ani sa nie je co cudovat, ved sme stihli nabehat 25 km po meste a Honzo k tomu "zamrzol" v Meopte. Takze pri odchode z Vajnor celkovy stav tachometra je 143,8 km.

Cakali sme na burku a burka nas nesklamala. Prave prsi na plne.... Este dobre,ze sme u nas doma schovani v chodbe. Nas harmonogram zacina mat krute rozmery. Scvrkava sa ! Je totiz 15:00hod a stale prudko prsi. Je 15:30hod a este prsi. Preto zaciname vymyslat rozne varianty postupu. Variant A znaci, ze len co prestane prsat, vyrazime. Variant B je ist az zajtra. Do uvahy pripada aj C - cko pri ktorom by nam vypomohol aj vlacik. Na chodbe bolo veselo, ale uz sme to viac nevydrzali. Preto ako odbila 16 - a hodina isli sme hore pozerat video. V ramci vyskumu danskych vedcov sme si pustili Emanuelu. Zatial vsetko nam funguje v poriadku. Prestalo prsat, pokusame sa o druhy start. Je 16:30hod.

Variant A nam vysiel, pretoze tieto riadky pisem sice o polnoci , ale uz znacne vzdialeny od domova. Napriek pocasiu sme teraz vo Veselom u Bobaka a Honza sa zabaluje do spacaku ako do Pampersiek. Prave vznika bitka o buzerplac. Co sa tyka danskeho vyskumu vyzera to, ze asi mali trochu pravdu, lebo Honzo zaspal uz pri filme 91/2 tyzdna. Dnes sme toho postihali omnoho viac ako pred rokom. V Malzeniciach nas chytila taka burka, ze sme hodinu museli travit v miestnej krcme. Po tejto burke sme sa sprchovali ako Rusi, rovno za jazdy. Taky Honza ani len necakal, kym sa clovek aspon namydli, skor ako ho ostriekaju pomocou zadneho kolesa. Na tomto useku sme mali aj prvu technicku zavadu. Tiborovi strelila spica. Po tychto utrapach sa nam konecne o 21:00hod podarilo dorazit do ciela prvej etapy, co sme patricne zapili pivom a to nam este Jaro dalsie dlhuje za "100% - ne" vybavenie tohto ubytovania. Jaro si totizto pomylil stvrtok s piatkom. STAV TACHOMETRA:

maximalna rychlost (MAS)=62 km/h

celkove kilometre (ODO)=211,8 km =>z Vajnor=68km

denne kilometre (DST) = 68 km

priemerna rychlost (AVS)=24 km/h

cas bicyklovania (TM) = 2:46:40

Den druhy 16.7.1993

Pri dnesnom vstavani uz bolo znacne svetlejsie, ako pri vcerajsom prichode. Nasu radost vsak hned pokazil lepsi pohlad von. Trochu, ale predsa len poprchavalo. Jedine co nas utesovalo bolo to, ze hadam kym vyrazime sa to nejak roztrha. Ved sme vstavali uz o 8:00hod, takze casu je dost. Bobak ten o 9:00 musel chtiac - nechtiac ist do roboty. Predtym sme vsak museli si urobit foto. Fotili sme sa na dvore a jemne na nas mrholilo. Aby sme sa usmievali a boli veseli, tak neviem na koho pokyn sa z miestneho rozhlasu zacala sirit pesnicka " Na Orave dobre, na Orave zdravo...". Zatial nevieme, ci to mame brat ako provokaciu, alebo slubovanie lepsej buducnosti. Jedno vsak bolo iste, lepsie sa mi opravoval nas prvy defekt na mojom bicykli.

Pritomnost zacina byt dost tmava, je 11:30 hod a my sedime schovani v Cachticiach na BUS zastavke. Asi sa tu skor dockame Cachtickej krvavej pani, ako nejakeho slusneho pocasia. Presli sme este len 20 km, ale mokri sme uz poriadne. Neviem aku dalsiu variantu vymyslime.

Moc sme si hlavicku nenamahali a hned, ako co len trochu prestalo prsat, sme sliapli do pedalov. Frcali sme s dazdom o preteky az do Noveho Mesta nad Vahom. Tuna sme mali male zbrzdenie, lebo Tiborovi odpadol ruksak a kamion iduci za nim nemal zlutovanie. Nastastie mal vysoko podvozok, tak to prezil ruksak aj Tibor. Teraz o 14:00 hod sme v Trencine pod hradom a hovieme si v Gastrocentre na obede. Ledva sa hybeme a dychame, hoci si tieto neduhy liecime pivom. Alebo, zeby prave preto ?

Tak a uz zase stojime a zase kvoli dazdu. Tentokrat nas burka chytila v Koseci. Sme tu u Honzovho kamosa (ktory vsak nie je doma a boh vie, ci si este na Honzu spomina s cyklistickych cias) a preckavame pod strechou. Zatial sa celkom dari, ved uz mame za sebou 76,5 km za cas 3:10:41. Realny ukazuje 16:30 hod a vonku je 18*C. Nakoniec vsetko zle je na nieco aj dobre a pri Honzovej drzke sme sa tu aj navecerali.

Znovu stojime pre nepredvidatelnu burku, tentokrat vsak v Tiborovom zadku. Takze sa tu v Puchove na stanici pokusa o porodne bolesti.Napriek tomu, ze sa zacina mracit aj v skutocnosti, ideme dalej smerom na Povazsku Bystricu.

Pravda nesli sme hned rovno, pretoze milujeme kilometre a dievcata. Tak sme si dali 10 kilometrovu zachadzku do Udica. Avsak pre istotu sa nam hladane osoby nepodarilo najst, preto som si ja, ktory som tento vylet vymyslel to hned aj odskakal.Tabula do Povazskej Bystrice ukazovala 6 km a oni dvaja sa rozhodli resp. dohodli, ze pojdu na doraz. Kedze cesta bola mokra, nedalo sa mi ist v haku a musel som sa spoliehat iba na vlastne sily. Oni si hore kopcom kludne tahali 28 az 29 km/h a ja som si vzadu nadaval. Potom ma pockali, aby som nezabludil v Povazskej Bystrici a za nou zase akoby ich niekto kopol do zadku. Vtedy dosahovali rychlost az 32 km/h a pritom stale isli do kopca. Ked sme prisli do Povazskej Teplej, dostali odo mna strasnu hubovu... Este dobre, ze u Evky nas vitali s transparentom, chlebom, solou a vodou. Dokonca prisla aj Gabika, ktora mala prave narodeniny a my sme mali pre nu same krasne darceky. Dostala pistalku, aby frajer tancoval podla toho ako bude ona piskat, potom aby mu mohla natahovat, dostala kluc na natahovanie strun a este k tomu trsatko, aby si mohla obcas trsnut. Tak sme mali aspon aj malu oslavu, na ktorej domace palene tieklo dolu potokom (nasimi krkmi). To mi zdvihlo naladu a uz som na nich nenadaval. Tiborovi zdvihlo aj nieco ine, takze dufame, ze tym Danom to ukazeme ! Ved Tiborovi drzime aspon palce. Mozno to bude potrebne, lebo dnes stav tachometra (napriek tomu, ze som ho nemal pusteny asi na 5 kilo- metroch) vyzera nasledovne. STAV TACHOMETRA:

MAS = 48 km/h

ODO = 321,4 km => z Vajnor = 177,6 km

DST = 109,68 km

AVS = 24 km/h

TM = 4:32:51

Den treti 17.7.1993

Tato noc bola dost dlha resp. kratka. Najma pre Tibora, ktoremu sa podarilo ( zatial ) vyvratit vysledky danskych vedcov. Vonku to vyzera vselijak, ale my sa zatial odhodlane balime. Evka drzi Tiborovi a my si musime podrzat sami. Chce to vsak zrucnost a rychlost, lebo to nieje take jednoduche drzat ten labilny a tazky bicykel. Uz je 9:30hod a mame sklz. Dufam, ze sa neposmykol aj Tibor.

V stave smyku sme zostali, lebo do Ziliny sme si to smykali priemernou rychlostou 28 km/h. Preto sme uz o 11:00 hod brazdili ulice tohto mesta a snazili sa nast nejaku spriaznenu dusu. Tentokrat sme vsak stastie nemali a tym padom sme v Ziline ani nikoho neobstastnovali.

Je 17:00hod a sme tam, kde aj pred rokom. V Martine na pive. Kedze priatelov v Ziline sme nezastihli, tak sme sa vydali za Monikou do Dolnej Tiziny. Zase ma ti dvaja preklinali, lebo to bola zachadzka. Nastastie Monca bola doma a velmi srdecne nas privitala. Urobila nam skoro vsetko, co nam videla na ociach, takze sa obaja ukludnili a nepotrestali ma. Potom sme spoznavali krasy dediny Varin, kde sa nam podarilo pobludit. Nakoniec sme vsak most cez Vah nasli a boli sme rovno pod Strecnom. V ramci bud fit sme sa aj s bicyklami vytrepali na hrad, ktory je z dovodu rekonstrukcie uzavrety a vstup nan prisne zakazany. Dopadlo to vsak dobre, dokonca ani slubovaneho strazneho psa sme nenasli. Este sme tam zapozovali fotografovi a v pohodicke doslapali az sem do Martina. Jedine z technickych poruch, co stoji za zaznamenanie je to, ze Tiborovi odisla dalsia spica na zadnom kolese. Teraz sa pojdeme trochu potulat po Martine.

Potulky nam zase vysli tak, ze sme nikoho znameho doma nenasli a na cestovanie za nimi do Ciny sme sa necitili. Zato pri spiatocnej okruznej ceste sa uz pred PRIOR-om potulovala tlupa znamych cyklistov tzv. Jarova smecka. Bol na tom relativne lepsie, lebo mal so sebou 2 dievcata Slavku a Sonu a k tomu este dvoch mladych nosicov Dusana a Jozefa. Takze presne o 18:45hod sme sa stretli. Pripadni ostatni clenovia nasej vypravy sa beru ako prekvapenie.

Po tomto stretnuti a prichode Dusana s Evkou sme sa znovu rozdelili, ale teraz uz v inom pomere, pretoze sa odtrhol rod Valkovicovych. Momentalne to najzdravsie jadro je u Dusana na chalupe a opekame si spekacky. Zaciname byt vsak znacne malatni. Neviem, ci to je tymi kilometrami, alebo vecerou, ci nebodaj tym pivom. Evka, ta uz sladko spi, lebo maly dokonca vraj zacina kopat. Preto aby nekopal, ideme spat aj my. Dobru noc. STAV TACHOMETRA:

MAS = 53 km/h

ODO = 410,1 km =>z Vajnor = 266,3 km

DST = 88,72 km

AVS = 21 km/h

TM = 4:10:19

Den stvrty 18.7.1993

Podla dohovoru zo vcerajsieho dna sedime pred Priorom, hodiny na vezi odbili 9:45 hod a nas super....J.V. si kludne meska. Hlavne, ze vcera sa isiel priam pobit, aby sme prisli nacas a nemali tym padom casovy sklz. My sa tam na chalupe trhame ako sprosti a niekto si dakde vala sumky. Som zvedavy s akou vyhovorkou sem pride. V noci sme znovu oponovali danskym vedcom, lebo ich predpovede sa zatial nesplnili. Prave sme na vlastne oci videli ako sa v Martine kradne bicykel. Jeden odcvikol velkymi kliestami zamok a druhy nan sadol a fujazdil prec. Kym sme sa vsak my spamatali, uz nemalo zmysel nieco podnikat. Kedze sme sa Jara este nedockali, napriek pokrocilej hodine, radsej sme sa rozdelili. Sona, jej brat a ja sme sa vydali na cestu.

Uz je 11:10 hod a sedime v Kralovanoch. Po ceste sme sa neponahlali a napiek tomu Dusanovi uz praskli dve spice. A konecne o 11:20 hod dosiel zbytok nasej vypravy. Jaro svoje zdrzanie odovodnil tym, ze proste nestihol rano zbalit bicykel, ako keby ho dnes rano videl iba prvykrat . Uz sme mu vsetci vynadali, tak si nas udobruje pagacikmi. Honzovi to vsak nestacilo a radsej si na bicykli chodil az 50 m pre syrove vrkociky. O 11:41 hod ide diofkam (dievcatam) vlacik " Oravska strela", na ten ich nalozime a my na bicykloch budeme slapat dalej. Som zvedavy, kde sa s nimi stretneme. Podla planu by to malo byt na Oravskom podzamku.

Normalne sa nam podarilo plan splnit. Prudkym tempom sme skoro vlak aj predbehli, ale Jarove crevne potiaze nas o toto vitazstvo pripravili. Takze na vine boli objektivne priciny ! Po urychlenom obede rovno na stanici sme sa este urychlenejsie presunuli na prehliadku zamku. Ta bola od zaciatku prijemna, lebo sme nafasovali prijemnu sprievodkynu. Dokonca sme sa vsetci zhodli, ze sa na 80 % podoba na nasu Katku. Ona sa vsak vola Hanka a dobrovolne nam odpovedala na nase vlezle otazky. Dokonca sa s nami aj skamaratila natolko, ze sme ziskali aj jej adresu s prislubom, ze sa este uvidime. Mozno nam dakedy urobi nejaku exkurziu, teraz je to vsak vo hviezdach. Nase devy uz zase cakaju na vlak a my vyrazame dalej. Pred samotnou trasou sme sa boli este rozlucit s nasou sprievodcickou. Namakko nebola iba ona, ale aj Jozef, ktory sa hned praskol na zem a prikryl sa bicyklom.

Momentalne si sedime v Niznej a veceriame, lebo nam bije 18-ta hodina. Pocasie sa zatial drzi.

Preto sa nam dobre slapalo a o chvilu sme boli v Trstenej. Tu nas uz tuzobne ocakavali nase dievky, ale nemali batozinu. Normalne sme sa zlakli, nastastie ju vsak aj s prvym prekvapenim - Dankou odviezli uz do Lieseku. Totizto na stanici bola Beata s otcom. Po prichode do Lieseku a obsadeni telocvicne nastal chaos s ubytovanim. Nakoniec sme to zvladli a boli sme aj na zdvori(z)lostnej navsteve u Janckulikovych. Bola asi viac zdvori- lostna, lebo nas nevyhodili. Najhorsie je teraz zaspat, lebo Honzo chyta spicu a moja branica ma vysoke frekvencie, ktore nechape ani pero. Preto na dnes radsej koncim a prajem Dobru noc. STAV TACHOMETRA:

MAS = 60 km/h

ODO = 497,9 km => z Vajnor = 354,1 km

DST = 87,86 km

AVS = 22 km/h

TM = 3:51:11

Den piaty 19.7.1993

Cez "strasnu " noc sa nam podarilo prepracovat do tohto dna. Danka registrovala vsetky chrapoty a seizmologicka stanica vsetky otrasy z nasich smiechotov. Hoci tuto noc z neidentifikovatelnych dovodov nepokracoval dansky vyskum, rano sa nam i napriek tomu nechcelo vstavat. Hlad nas vsak zo spacakov vyhnal a uplne nas prebral Beatin brat, ktory nam dal lopty. Teda aspon maly Jozef bol k neudrzaniu.

Ranny chaos trval az do 11:00 hod, kedy sme vyrazili na cykloturu smerom k priehrade. Teraz obedujeme na salasi Orava. Napraskali sme sa bryndzovymi haluskami a Tibor aj klobaskou, ktoru prirovnava k polievke. Pocasie vyzera na to, ze sa pojdeme aj omocit.

Aj sa tak stalo, ale najprv sme sa este pobicyklovali popri priehrade, lebo sme cakali na Dusana, ktoreho totalne sklamali spice na zadnom kolese. Ked uz zacala aj Danka vzdychat (od bicyklovania), radsej sme nasli kludnu zatoku. Rod Valkovicovcov sa s odhodlanim vrhol do vod priehrady a my ostatni sme radsej s odhodlanim na nich pozerali, mociac sa po kolena. Ta voda totizto vobec nebola dvakrat tepla o com som sa presvedcil aj osobne s vydatnou pomocou Jara. Za tento kupel bola na neho uvalena akcia Barbarosa a potom aj zdarne prevedena. Jaro tam osamotene propagoval nudizmus, pretoze ostatni ludia na okoli zutekali. Vsetko je vsak zdokumentovane, preto sa o nejakych drobnostiach tuna zmienovat nebudem. Po ochladeni si citlivych miest na tele sa vydavame na cestu naspat.

Spiatocnu trasu dokonca zvladla aj Danka, ktoru pochvila si postrkovali pred seba Honza s Tiborom. Kto vie co tym sledovali ? ( Zeby zadok ? ) Hned po prichode sme zautocili na chleba a po veceri sme zautocili na telocvicnu. V telocvicni sa rozputal urputny boj v softtenise a pinpongu. Nakolko sa o nic nehralo, nema zmysel ani pisat mena vitazov. Nakoniec sme sa este dorazili futbalom, takze vitazi sa do sprch doplazili a porazenych tam doniesli. Pred spankom este nastal Babylon s pohladnicami, ktory snad zvladneme do polnoci a podari sa nam ich aj poslat. Zajtra chceme ist na bicyklovy vylet do Polska. Zvladnut by sme to mali, lebo dnes sme si urobili iba taku mini trasu. STAV TACHOMETRA:

MAS = 72 km/h

ODO = 543,2 km => z Vajnor = 399,4 km

DST = 45,37 km

AVS = 12 km/h - nevypinal som pri zastavovani

TM = 3:41:35

Den siesty 20.7 1993

Nakolko sme sa unavili sportovo, vecer uz vyzeral oproti vcerajsku celkom slusne, hoci Honzo nam porozpraval vsetky vecernicky, ktore pozna. Predpovede danskych vedcov sa zatial nepotvrdili, tak zaciname pochybovat o pravdivosti spravy, co nas velmi tesi.

Ranajky boli bohate a jedive, co stoji za zaznamenanie je to, ze Honzo tlacil do gebule chleba s pastekou, na tom dva druhy lekvaru resp. dzemu a navrch horcicu. On tvrdi, ze jeho rit si to roztriedi. Za to mne to krutilo creva uz pri pohlade na neho. Vonku fuka, ale neprsi, tak sa pripravujeme na cestu do Polska. V noci nas vystasila burka. Ale teraz si na nas posvecuje slniecko.

Pred odchodom sme na poste poslali 58 pohladnic. Aj tak, kym sme sa vytrepali bolo 11:30hod. Teraz, ked pisem tieto riadky, je 17:00hod a sedime v Nowom Targu na namesti a cakame na Jara. Uz sme si stihli pozriet aj Zakopane, v ktorom sme prudko hladali cukriky krowky. Napriek nasej snahe sa nam podarilo kupit iba pohladnice. Preto sme sa rozhodli pokracovat az do Targu. Avsak uz nie vsetci, lebo Sona pomaly, ale isto nevladala a Jozka bolela nozka a on ako jediny "chlap" musel odprevadit Sonu aj s bra- tom. Pocasie bolo stale pod mrakom a chvilami sprchlo. Nase tempo do Targu sa pohybovalo okolo 30 km/h. Toto usilie vsak je teraz sladko odmenene, lebo sme zohnali krowky. Este Jaro zhana pre Evulu nejake detske dupacky. Snad to do 17:45hod stihne, lebo uz zacina byt notoricky nedochvilny. Neviem, neviem, ci nebude neskoro, ked pride, lebo sa zacina strasne mracit. Nastastie dupacky v Polsku su drahe a Jaro to teda stihol do 17:30hod.

Potom v Honzovom prevedeni nasledovalo ostre tempo. Predvadzane tempo, Polska rovina a mierny protivietor sposobil, ze sme boli taki utahani, ze sa nam zdalo, ze sme zabludili. Celu cestu nam poprchalo a nemohli sme teda ist za sebou ako husi. Aj napriek tomu sa Slavka drzala a slapala s nami rovnomerne. Na Slovensko sme presli inym hranicnym prechodom. Cez tento sme priam prefrcali, lebo lezal v udoli, takze sme zase mali problemy s brzdenim. Prechadzali sme ju o 19:30hod a tak nas colnik poslal s panom Bohom.

Po prichode do Trstenej sme isli telefonovat Hanke. Uz asi len pomyslenie na nu sposobilo, ze pri prijazde k poste som sa skoro idealne prikryl bicyklom. Honzo a okolo stojaci sa smiali, len mne do smiechu nebolo. Ved kto by sa aj smial, ked pristane na cerstvo zmoknutu zem. Po peripetiach s telefonnymi automatmi sa nam podarilo dovolat sa a dohodnut rande. Dnesny vylet bol pre niektorych trochu dlhsi, co sa prejavilo okamzitym zalahnutim si bez ohladu na spolocensky vyvin vecera. STAV TACHOMETRA:

MAS = 75 km/h

ODO = 67,71 km =>z Vajnor = 503,3 km

DST = 103,94 km

AVS = 20 km/h - velmi slusny priemer na dievca

TM = 5:07:39

Den siedmy 21.7.1993

Hned rano sa stal zazrak ! Honza vstal uz o 7:00 hod. Nik sa vsak nedivi, lebo mu je jasna ta hybna sila. Ano, hadate spravne, je to zenska. A este k tomu neznama - znama. Zato Danka asi nebude mat moc dobre spomienky na toto rano. Ked pisem tieto riadky, ona este spi, ale uz teraz viem posudit, ze bude mat problemy s obuvanim. Ani sa netreba cudovat, lebo na jej tenisky sa pozrel Honzov odborny pohlad. Je vidiet, ze ma skusenosti s vypletanim kolies, co vsak asi nemozno aplikovat na zasnurovanie topanok. Honzo sa vsak o to pokusa. Kto to nevidi, musi velmi lutovat !

Danka mala naozaj problemy a nasa partia sa rozrastla o dalsieho clena kolektivu. Je to nasa sprievodcicka Hanka. Chata nam nevysla a preto ideme na cyklisticky vylet do Skanzenu Oravskej dediny. Tu na telocvicnovej zakladni zostava Danka so Sonou, ktore nechceli precenovat svoje sily.

Teraz o 18:00hod sedime pod Rohacmi a cakame na cajik. Mame za sebou prehliadku Oravskeho Skanzenu, nakup medovnikov a najma najblaznivejsi vystup na bicykli. Uz po ceste sem sme prekonali riadny kopec, co hned nevydrzali dve spice. Takze o robotu mal postarane Jaro, ja a samozrejme Honzo. Potom nas zlakala vidina blizkosti Rohacov, co sme hned aj absolvovali. Momentalne nam uz je dobre, lebo aj cajik mame a caka nas cesta dole kopcom. To najvacsie prevysenie je uz za nami (zo 750m n.m. do 1350m n.m.), pricom pri ceste dolu sme dosahovali rychlost az 76km/h a poniektori zabrzdili az na rampe pri bufete. Prave sa hadame kade pojdeme nazad do Lieseku, ale ak sa nepoponahlame, tak zmokneme. Zvolili sme si tu dlhsiu, ale menej narocnu trasu.

Kopce nas vsak poriadne vysilili a znizili nasu koncentraciu, co malo za pricinu hromadny pad. Podla odbornej komisie som bol na pricine ja, ale zlizli to hlavne Hanka a Slavka. Teda nastastie sa im nic nestalo a dokonca aj bicykle to prezili v stave pojazdnom. Z technickych poruch uz iba Jarovi odfrcala dalsia spica. Dazdu sme sa nastastie vyhli, ale vecer nam uz nezostali sily na pecenie spekaciek. Dokonca cyklodevy su v stave "neprijimam". Vyzeraju ako matohy a dalsi sa k nim pridavaju. Preto asi pojdeme spat. Tak dobru noc! STAV TACHOMETRA:

MAS = 76km/h - rekord

ODO = 734,6km/h =>z Vajnor = 590,8km

DST = 87,58km - z toho asi 1/3 dolu kopcom

AVS = 17km/h

TM = 5:00:36

Den osmy 22.7.1993

Dnesny den sa iba ponevierame. Bojujeme sami so sebou. Nevieme sa rozhodnut, ci ist na chatu, alebo nie. Vonku vyzera, ze kazdu chvilu sprchne. Preto sa snazime aspon nejake kalorie znicit prudkymi pohybmi v telocvicni. Jedine, kto sa prudko nepohybuje je Honzo, lebo ho seklo v krku a pohybuje sa ako Qasimodo. Vydrzali sme to az do 13:00hod, kedy nas z obehu stiahol obed a hlavne vona polievky. No a po obede sa nam uz vonkoncom nic nechce a sme radi, ze aspon rozpravame. Dokonca aj spekacky mame nastartovane, ale nikomu sa nechce ist robit ohen.

Na udiv vsetkych som sa vsak aj s Tiborom odobral ten ohen robit. Hoci mrholilo a prsalo, ohen sme zalozili a o chvilu sme si uz vsetci opekali spekacky. Potom nas Beata presvedcila na navstevu miestnej krcmy. Po ochutnani piva sme dostali chut na gulas. Preto nasledoval presun na zakladnu, pricom v miestnom obchode sme sa zasobili flaskovym pivom a najma rumom. Pripravili sme zakladne suroviny a isli hrat futbal.

Bolo nas rovno pat na pat a preto sa rozputal boj na zivot a na smrt. Bodaj by nie, ved muzstvo, ktore dalo gol malo pravo pit z flase rumu, co mu hrdlo raci. Prudke strely boli zakazane pod trestom klikovania, takze v riadnom hracom case skoncil stav stretnutia 3:3. Po odchode skoro najkrajsieho hraca - Hanky, uz pokracoval iba zakulisny boj kapitanov pomocou rumu. Po vykriku "gooool" nasledoval glg z flase. Stav nakoniec futbaloveho zapasu skoncil 11:11. Avsak stav kapitanov agentury zatial nevydali. STAV TACHOMETRA:

bezo zmeny, ved sme nebicyklovali, co sa dokonca podarilo prezit aj Honzovi

Den deviaty 23.7.1993

A je tu den odchodu. Uz vcera sme planovali, ze musime skoro rano vstat, ale rano sa vonkoncom nikomu nechcelo. Najma ak sa clovek pozrel von, kde husto prsalo. Nakoniec sme vsak vstali a zacali sa balit. Momentalne spacia miestnost je v stave zametania a dufam, ze do hodiny bude telocvicna v stave zamykania.

Len co trochu prestalo prsat, t.j. o 9:30 hod sme vyrazili. Este v Lieseku sme sa vzajomne rozlucili, lebo Honzo, Tibor a ja sme vytvorili jednu skupinu a Jaro, Jozef, Slavka, Sona a Dusan druhu skupinu, pricom Danka este nejaky ten den tuna zostava s frajerom. Plan nasho trojzaprahu je dojst do Zvolena, Jaro-Valkovicovci chcu skoncit v Banskej Bystrici a Sona s bratom v Martine. Kazdy sme si svihali po svojom, ale na Oravskom zamku sme sa znova stretli. Aj tak sme sa Hanky nedockali a tu sme sa asi roztrhali uplne.

Teraz my uz obedujeme v Ruzomberku na stanici a vonku leje ako z krhly. Predtym sme vsak museli prekonat 6km stupania a 8km klesania, co nevydrzalo Honzovo koleso a rozlucilo sa s jednou spajlou. Mozno Jara to chytilo niekde v kopcoch, takze ten moc nadseny nebude. Nas prave cakaju este Donovaly, tak radsej relaxujeme.

Uz zase prsi ! Este dobre, ze sme makali a stihli sme to na vrchol Donoval. Tu je celkom fajn, lebo sme v krytej autobusovej budke a stebocu nam tu lastovicky. Ale ta cesta sem na vrchol! Tu by som neprial ani najvacsiemu nepriatelovi. Celych 27 km bolo stale do kopca a poslednych 7 km priam stena. A to este Honza makal ako utrhnuty, takze nas rychlostny priemer je 22km/h. Vsak mi ho dole kopcom zlepsime. Horsie je to, ze sme celi spoteni a vonku je tak chladno, ze nam ide para z ust. Tuto nutenu prestavku Honzo vyuziva na opravu prasknuteho dratu. Zatial sa mu dari, len dazd nie a nie prestat. Snad veceru u Luby stihneme, lebo uz je 15:30 hod. Zatial mozem napisat, ze dazd nam dnes dycha prudko na chrbat, pretoze do minuty, ako sa schovame, je vonku lejak. Len tento je akysi vydatny, ved uz sme tu skoro pol hodiny.

Vsetko vsak raz musi skoncit a preto skoncil aj tento dazd. Zima ale zostala a preto sme sa poriadne poobliekali. Pri zjazde dole po dymiacom asfalte sme videli dokonca "spatne odparkovany" kamion. My sme vsak odparkovali dobre, lebo nam dokonca dali aj veceru. Hovieme si u Lubky v Slovenskej Lupci a uz nas ocakavaju vo Zvolene, takze nas caka este aspon 30km.

Chuchuska uz bol netrpezlivy, pretoze sme si urobili este zastavenicko na Sliaci, a k nemu sme prisli za znacnej tmy, t.j. o 22:00 hod. Hned na nas vytiahol svoj tajny tromf, ktory sme uz poznali, ale aj tak nas prekvapil. Bola to Gabika, ktora pri pohlade na Honzu nam urychlene urobila prazenicu. Po tejto veceri (u Luby sme jedli vyprazany syr) sme sa vsetci presunuli Jozefovi na byt. Tu sme este kecali a popijali az do 0:30 hod, ked ocka sa nam zatvorili mimo nasej vole. Nakoniec sa niet co cudovat, lebo hruby cas nasho bicyklovania bol 12 hodin a presli sme rychlym tempom skoro 150 km, co je dost aj na Honzu, hoci reci mal este na dobrych 30 km ( skoro ako Fantoczi ) . STAV TACHOMETRA:

MAS = 72 km/h - pri pohlade na prekoteny kamion sme to radsej rychlejsie po mokrej ceste nespustali

ODO = 883,0 km => z Vajnor = 739,2 km

DST = 148,4 km

AVS = 24 km/h

TM = 6:11:09

Den desiaty 24.7.1993

Rano sme sa uz nezobudili tak ako sme si lahli, lebo asi o 6:00 hod nas opustil Tibor. Jeho zobral domov Chucha na sluzobnom Forde. Tak sme zase iba dvaja: Honzo a ja. Honzo po ranajkach isiel znovu na Sliac za Pistom Rybom a ja som siel k starkej.

Teraz ho cakam pred Centrumom, kde sa mame stretnut, ale jeho akosi nikde. Bud sa niekde zabudol, alebo sa nemoze pohnut kvoli dazdu, pretoze cela obloha je zatiahnuta a nic dobreho nevesti. Snad sa nejako prestrikujeme az k Jarovi, kde by sme mali mat dnesny etapovy ciel. Konecne o 13:00 dorazil uplne mokry Honzo, a to este len potom zacalo poriadne prsat. Takze, kym sme sa vymotkali zo Zvolena, hodiny ukazovali 14:30 hod.

Ako sme vcera mali na dazd stastie, tak si to dnes s nami vynahradil. Uz piaty krat stojime kvoli dazdu. Vzdy sme sa stihli poriadne schovat, az na jeden pripad, ked sme boli par kilometrov pred Zarnovicou. Vyzeralo to iba na maly dazdik, tak sme zaliezli pod stromy, naco sa spustil strasny lejak, pred ktorym uz stromy neuchranili. Tak sme chtiac - nechtiac zmokli. Este dobre, ze o chvilu vyslo slnko, a my sme ako tak uschli. Som zvedavy, kolkokrat este nas dazd prezenie, kym prideme k Jarovi.

Nuz, predpoved ma nesklamala a prave, ked sme boli v 3 km dlhom stupani, prisiel kvalitny dazd. Teda, bolo to zaujimave. Husto prsalo a sucasne svietilo slnko, takze sme vobec nenadavali, ale smiali sa. V dedine Volkovce, co je tesne pred Ciernymi Klacanmi sa zrazu pred nami objavil Jaro s bratom. Ked sme okolo nich prechadzali, tak sme im zakricali,ze kto bude prvy v kuchyni iba tomu sa ujde a zacali sme slapat o zivot. Aj nam bolo divne, ze sa moc za nami nerozbehli, ale nase podozrenie sme si potvrdili az pred domom, ked Jozef zrazu vybehol zo skratky. Jaro, ten uz nevladal, tak sa nam usiel vacsi zvanec. Potom nastala faza clovecenia. Jarovi sa to tak zapacilo, ze nas zavolal na nedaleke hody a teda na zabavu. Zabava nam zacala uz doma pri vyberani spravneho spolocenskeho oblecenia. Nastastie sa nasli nohavice aj pre moju postavicku (skoro ako uliate - od Jarovho tatka ) a okolo 22:00 hod sme mohli ist.

Vstupne bolo iba 50 Sk na osobu, pricom tam bolo zaratane 1/2 l vina bieleho. Hoci, ako Jaro tvrdil, pozna ho tam pol dediny, miesto na sedenie pre nas sa naslo az na balkone hore. Aspon my, co mensieho vzrastu sme, mali sme odtial lepsi vyhlad. Spociatku nam partnerky robili iba Slavky, t. j. Jarova frajerka a sestra. Ale o chvilu uz Honzo svojim "sarmom" ohuroval predavacku tomboly. Ohuroval asi spravne, lebo kupil styri listky pre nas oboch a na ne sme zamerali nas zrak. Ceny boli zaujimave a najzaujimavejsie to zrazu vyvrcholilo precitanim nasho cisla. Hned som dolu prudko zbehol pre cenu, ktorou bolo male prasiatko. No skoro sme tam vsetci z toho balkona popadali. Co s nim sa este nevie, ale papiere od neho ma zatial Jaro. Takze Honzo kupil tombolu, ja som prevzal cenu a Jaro ju bude chovat. Tomu sa hovori idealna internacionalna spolupraca. Nalada nam vtedy priam kulminovala a zoznamovania pokracovali. Chtiac - nechtiac vsak, asi o 3:00 hod prisla unava aj na nas. Esteze taxipanko Jaro tam mal auto a v pohode sme sa odviezli domov. Jediny, kto sa asi citil nepohodlne bola Slavka, lebo musela sediet medzi mnou a Honzom. Jarovi sme v ten den odovzdali druhy krat prepotene veci. Stav tachometra za tento den tazko mi je presne urcit, lebo po prichode sa mi pokazil. Posledne udaje boli: STAV TACHOMETRA:

MAS = 65 km/h

ODO = 958,3 km =>z Vajnor = 814,5km

DST = 75,32 km

AVS = 22 km/h

TM = 3:25:25

Den jedenasty 25.7.1993

Dnesne rano bolo strasne dlhe, lebo sme sa zobudili az o 10:30 hod. Niet sa comu cudovat, ved este aj periny podporovali lenosenie. Vonku zatial svieti slniecko, tak dufame, ze si to nejak zle nerozmysli.

No skoro si to rozmyslelo. Ale idem pekne po poriadku. Kym sme sa vymotali od Jara, hodiny ukazovali 13:00 hod a slnko priam zbesilo pieklo. Nastastie vsak fukal vietor a bol taky laskavy, ze dokonca do chrbta. Napriek tomu cesta do Nitry bola pre nas oboch utrpenie. Este dobre, ze na pumpe za Nitrou je dobry bufet. Po tomto kratkom osviezeni sme sa kusocek este morili v kopcoch, ale potom prisla betonka, ktora nas doviedla az do Serede. Tu sme toho zase zacinali mat plne zuby, tak sme radsej zastavili, najedli sa a vypili 3 l kofoly. Pri tejto, asi hodinovej zastavke, nas objavila pani Haluskova, ale my sme mali problem ju spoznat. Takto posilneni a povzbudeni jej slovami sme vyrazili na poslednu cast dnesnej etapy. Honzo sa mi po urcitom case zacal zdat nejaky magneticky, lebo cim sme boli blizsie k Bratislave, tym on rychlejsie slapal. Este dobre, ze mi nefungoval tachometer (zmokol den predtym) a nevidel som tu zavratnu rychlost, ktorou si to sinul. Podla ubehnutej vzdialenosti a casu to vsak bolo vtedy nad 30km/h. Ked sme prisli do Senca, rozlucilo sa s nami slnko a prisli mraky, ktore nevestili nic dobreho. V takom pocasi sa islo prijemne, preto Honzo este pridal. To sme uz isli aj s vetrom o preteky a najma s dazdom. Dali sme vsak dazdu sancu a najprv sme skocili za Durom do kasarni. Tu sme sa dockali prvych kvapiek, pred ktorymi nas zachranil rychly presun k nam domov. Bolo tesne pred 19:00 hod a dazd frcal v plnom prude, ked sme natrvalo na dnes zosadli. Snad sa podari cielove foto, lebo vonku uz bola znacna tma. Napriek tomu, ze tachometer zacal pracovat az od Senca, etapa v cislach vyzerala nasledovne:

MAS 60 km/h

ODO = 1071,3 km => z Vajnor do Vajnor = 927,5 km

DST = 113 km

AVS = 26 km/h

TM = 4:23:08

Rekapitulacia

Na tejto akcii sa nas zucastnilo dohromady desat ludi, hoci nie vsetci pokope od prveho dna po posledny.

Takze najprv dievcata:

Slavka KERYOVA

Sona DOBROTKOVA

Daniela SLADKOVA

Hanka TRNOVSKA

Muzska cast kolektivu:

Jozef VALKOVIC

Jaroslav VALKOVIC

Dusan DOBROTKA

Tibor JACMENIK

Jan HUBNER

Milan KODNAR

Tentokrat nie vsetci mali bicykle, preto sme mali jeden zapozicany. Vsetci mali cestne bicykle, okrem Dusana, ktory mal horsky, co aj olutoval pri jazde po rovine a dolu kopcom. Bez blatnikov sa odhodlala vyrazit iba Sona, co asi viackrat olutovala. Bez bicykla prisla iba Danka a Hanka (ktorej sa pokazil po ceste za nami). Vacsina bicyklov bola pekne zatazena kapsami, spacakmi a karimatkami. Stan nikto nebral, okrem Jara, ktory ho mal ako zataz, aby siel rychlejsie dolu kopcom. Co sa tyka technickych poruch, bolo menej defektov, t.j. az dva, lebo uz nikto nepouzil galusky. Spajdle vsak veselo praskali aj tentokrat a dokonca ich bolo tolko, ze sa mi ich registracia vymkla z ruk. Najhorsie vsak na to doplatil Dusan, ktory si musel nechat vypliest cele koleso a skoro ho napodobnil aj Jaro, ktory tiez potreboval inu pomoc, nez Honzovu. K mensim technickym porucham mozno zaratat aj opravy po padoch a havariach. Plesknut sebou aj s bicyklom sa podarilo tri krat, pricom jedna zrazka bola hromadna. Nastastie zranenia ani choroby pocas celeho vyletu neboli. Najkratsie s nami vydrzala Hanka. Napriek povinnostiam, az dva cele dni a jednu noc. Najdlhsie (ak neratame surodenecke a milenecke zvazky) 11 dni spolu vydrzali Honzo a ja.

Pocasie sa oproti minulemu roku moc nevydarilo a mohlo byt o kusocek lepsie. To, ze bolo pod mrakom nam ako cyklistom vyhovovalo, no horsie to uz bolo s dazdom. Pocas tych 11 dni nam kazdy den sprchlo, alebo aspon mrholilo. Boli vsak aj poldni, kedy svietilo slnko. Dokonca jeden den tak, ze sa poniektori kupali v Oravskej priehrade. Najneprijemnejsia bola vsadepritomna vlhkost, ktora nam stazovala vysusit si veci. Sneh sme sice videli len z dialky, zato teple svetre sme parkrat obliekli.

Pocas cyklotur sme presli cez 15 okresov, dva kraje a dokonca sme navstivili aj zahranicie, konkretne Polsko. Najvyssie sme boli pri navsteve Rohacov a to vo vyske 1350 m nad morom. V ten den sme z Lieseku prekonali 630 vyskovych metrov, avsak pri porovnani so startom vo Vajnoroch to cini 1220 vyskovych metrov. Tu v Rohacoch bolo aj najprudsie prevysenie, ktore sme zdolavali a to 600 m na dlzke 11km. Dlhsie stupanie uz bolo iba pri prekonavani Donovalov, a to 27 km stale do kopca. Z Donoval bol vsak aj najdlhsi zjazd, ktory meral 26 km.

Co sa tyka prejdenych kilometrov, neda sa povedat, ze cisla su uplne presne. Totizto moj tachometer som si nemal s kym porovnavat, lebo okrem mna mal este Jaro s tym, ze jemu vedome neukazuje dobre. Dokonca sa mi stalo, ze som ho aj zabudol zapnut, takze nam uslo zopar km. Celkove vsak mozno povedat, ze minimalne sme presli od startu do ciela (Vajnory) 927,5 km. Avsak Honzo ich ma urcite najazdenych viac, lebo on bol ochotny ist na bicykli aj na zachod. Preto casto jazdil aj tam, kde sa inym nechcelo. Podaktori zase start a ciel mali niekde inde, takze k tomu prisluchaju aj patricne kilometre. Ak vsak dame dokopy kilometre, ktore vsetci odslapali, prideme k cislu 4727,65 km, co uz je uctyhodny vysledok. Denne sme teda presli priemerne 84,32 km, pricom jeden den sme nepresli ani kilometer a raz sme urobili skoro 150 km. Najvyssia namerana rychlost pri jazde dolu kopcom bola 76 km/h. Priemernu rychlost za desat dni jazdy sme mali 21,4 km/h a v sedle to bolo 43 hodin 10 minut 33 sekund, co je priemerne denne 4 hodiny 19 minut 03 sekund. Z toho mozno povedat, ze oproti minulemu roku, kde sme boli sami chlapci sme sa pohybovali omnoho rychlejsie a za kratsi cas sme presli rovnaky pocet kilometrov.

Ja osobne si myslim, ze miesto pobytu sme si vybrali vynikajuce, videli sme mnoho prirodnych kras a zaujimavosti. Takisto sme si nasli mnoho inych priatelov a dufam, ze tych, s ktorymi sme neboli, sme nestratili. Mozno len potvrdit slova pesnicky:"Na Orave dobre, na Orave zdravo." Zato vsak vyvratit by sme chceli vyskum danskych vedcov, pretoze sa ich vysledky nepotvrdili, ale Honzo nam odborne odovodnil aj preco. Ale tato problematika je uz ina tema, preto este raz chcem podakovat vsetkym zucastnenym.

Milan (Kodus)
* K zaznamenaniu hodna skutocnost este je to, ze mame novy cyklisticky vyraz pri pouziti prevodu, kde vpredu je pouzivane velke kolecko a vzadu to male. Tento prevodovy pomer sme nazvali JVP (citaj dzivipi) a to znamena Jaro (Jozef) Valkovic prevod. Bol totizto Jarovym najoblubenejsim prevodom v kopcoch, ci na rovine.