Cyklo 1996 - Juzne Slovensko

Skok na den: Uvod,1,2,3,4,5,6,7,8, 9, 10,11,Zaver


Motto: Partie a frajerky sa menia, laska k cyklistike vsak zostava.

Kodus

 

Den nulty resp. Den pred, popripade Uvod (14.7. 1996 - Nedela):

Uz je to tu zas. Ja hladam maly zosit, do ktoreho mozem napisat zopar zazitkov, ktore nas neminu.

Vyuzivam chvile travene vo vani pri kupeli a zaznamenavam prve riadky, lebo takato pohoda sa uz asi tak skoro nezopakuje.

Nuz, ci sa bude vobec nieco opakovat sa uvidi, pretoze "stara" partia a hlavne jej trojka sa rozpadla po objektivnych pricinach na cimpr-campr. Preto som vyuzil prilezitost pridat sa k inej partii a zmenit aj smer trasy. Namiesto na Zapad by sa malo ist na Vychod. Dalsou vyraznou zmenou je doprovodne vozidlo, takze bicykle by nemali byt az tak zatazene. No a velmi prijemnou zmenou by mal byt zvyseny vyskyt krajsich poloviciek ludstva. Pravda, to sa konkretne uvidi az zajtra o 10.00 hod, ked sa mame stretnut pred Mladou Gardou. Vtedy zbadam aj "stavy" poniektorych bicyklov, takze opravy hned na uvod sa nevylucuju. No ved napriklad ja sam som sa s mojim "tatosom" babral cely tyzden a este stale mam co vylepsovat.

Preto ani tohtorocny trening nebol boh vie aky slavny a zadok ma pobolieva hoci si ho mocim aj v ukludnujucej kupeli. Jedine co dopadlo dobre, bola skuska stanov. Trochu nas s Fulom pritom spalilo slnko, ale vzdy lepsie ako by malo prsat.

V tejto vani sa fakt dobre pise len skoda, ze pomaly zaspavam. Avsak uz sa tesim na zajtrajsok, nech to uz dopadne tak ci onak.

Den prvy (15.7. 1996 - Pondelok)

Este dobre, ze sme si stanovili zraz o 10.00 hod! Je totizto 13.00 hod a my sme iba v Hostinci u Patkosa. Nakoniec sa nas zislo 7 ludi, z toho su dve dievcata. Ten poriadny chaos este len zacal okolo 10.30 hod, ked sa zobudil Vlado aj s Jankou. Robili sa rychlo posledne opravy na bicykloch, pretoze sa zrazu ukazali rozne zadrhely: makke gumy, drhnuce brzdy, zadrhnute ventilky no a montaze na aute radsej ani nespominam. Po tychto technickych rychloopravach konecne nastal aspon cas na startovacie foto. Chuderka slecna, ked sedela pred Mladou Gardou ani netusila, co ju bude stat usilia, aby nas odfotila. Ale aj toto foto sme zvladli resp. to zvladla blondata slecna a hura do krcmy, lebo este treba zobrat stany.

Pokial jedna cast v krcme popijala kofolu, tak Laco uz odkrajoval prve kilometre na Skodovke 120, lebo bolo treba nakupit duse a galusku, no a samozrejme pobrat stany.

Ked uz bolo vsetko (snad) nalozene a vsetci dostatocne napiti, mohlo sa vystartovat. Hodinky vtedy ukazovali 14.45 hod.

Sedime si pekne pri Cunovskej hradzi a pozerame na novy kanal, lebo pri prejazde hradzou zrazu na 25,6 kilometri Fulo zakrical, ze ma defekt. Nakolko sme sa pred tym zdrzali v Cunove na kofole, tak hodinky ukazuju 16.50 hod a Laco chudak vo Vojke si uz urcite obhryza nechty a netrpezlivo nas vyckava. No vyzera to, ze Fulo uz domontoval, tak mozeme letiet Lacovi v ustrety, lebo vietor nam fuka do chrbta. Aspon nieco nam vychadza.

Vidim, ze som bol optimisticky predcasne, lebo len co Fulo zahlasil odchod, Sona sa chytila svojho bicykla a zistila, ze ma prazdne koleso. Niektori z nas si ani nestihli sadnut na bicykel. Sonina dusa je vsak uplne hotova a vyzera neopravitelna. Este dobre, ze sme na pozicany "horak" kupili nahradnu dusu. Takze o dalsich 20 minut mame postarane, tak sa mozeme pozerat na krasne kaskady, ktorymi napustaju stare koryto Dunaja. Teraz uz mame Cunovsku hradzu poobzeranu dokonale a mohli by sme konecne ist, lebo aj fukat prestava a slnko sa blizi k vrcholom Malych Karpat. Toto miesto je asi prekliate. Prave Fulo znicil svoju pumpicku. Tak krasne mu umela hmota na vrchu praskla, ze ju moze pouzit tak akurat na odhananie psov, alebo na vypchavku do nohavic. Uz sme tu vyse 45 minut. Na tej kofole bolo vsak lepsie.

Po 40,42 km a 1:51:51 (time) sme sa spojili s uz usedenym a prekofolovanym Lacom, ktory nas netrpezlivo ocakaval vo Vojke. V miestnej krcme na nas vsetci cumia, ako sa tu dusime a napchavame a my pritom sprdavame chudaka Laca, ze este nie je urobena vecera. On sa vsak vyhovara na strasnu burku, kde ani stierace nestihali. Nam sa vsak nastastie vyhla, tak uz planujeme kemp a poniektori dokonca ranajky s tym, ze by Laco zbehol v noci nakupit do Hviezdy cerstve a teple rozteky. Nevadilo by, keby trebars aj mlieko bucalo.

Aaaaa prezili sme prvy pad. Postarala sa on Sona, ked sa chcela otocit na ceste. Bola jej uzka, tak zrazu sme len videli ako zmizla v jarku s prhlavou. Kriku bolo pritom viac ako dost, ale hlavne nasho smiechu.

Sedime v krcme resp. pred nou a vsetci do jedneho fajcime. Takto tuho bojujeme proti komarom nedaleko Gabcikovskej elektrarne rovno v Starej Lodenici. Nasli sme tu lucku, kde sme sa v rekordnom case zaodeli do vsetkeho, co sa dalo. Aj stany rastli v rekordnom case, lebo komare sa na nas urcite pozbiehali z celeho okolia. Uz ani repelent nepomaha, hoci padaju navrhy ho aj pit. Radsej popijame pivo a cakame na 23.00 hod, kedy podla rady miestneho krcmara idu spat. Soni dokonca pomaha este aj sietka proti hmyzu, ktoru zhabala Ferovi, ktory sa tu znenazdajky objavil. Ani jeden z nas nechapal, co tu ten druhy robi, ale nakoniec sme sa spoznali. Komare sa pomaly ukladaju, tak sa zberame ist okupat do stareho koryta Dunaja. Po tejto kupeli sa zrejme poberieme do stanov, tak napisem stav tachometra, ktoremu komare nevadia. Denny stav tachometra:

Denny stav tachometra: DST = 60,93 km

Vzdialenost od Mladej Gardy: ODO = 61 km

Cisty cas cyklistiky: RT = 2:54:20

Priemerna rychlost: AVG = 20,9 km/h

Maximalna rychlost: MAX = 41 km/h

Cas pohybu od startu do ciela: TM = 6 hodin

Priemerna rychlost pohybu: PR = 10 km/h


 

Den druhy (16.7. 1996 - Utorok)

Cely tento dalsi zaznam sa uz odohrava 16.7., lebo v krcme sme zotrvali az do 0.30 hod, hoci krcmar uz okolo 23.00 hod zatvoril kram. Urobil nam vsak dostatocnu zasobu pitiva a fajciva, tak sme v pohode po zrychlenom kupani (urychlovali ho hlavne komare a studena voda) znovu usadli sa stoly pred krcmou. Este dobre, ze sme si stany a veci pripravili hned ako sme dosli. Poniektori si pre istotu isli radsej lahnut a traja "musketieri" strazeni rumom si lahli k ohnu. Ked sa rozbriezdilo a slnko zalialo luku, zrazu Laco zistil, ze spal nielen v ohnisku nakazy (na co nas upozornovali tabulky), ale aj v pahrebe po ohnisku, co zistil podla ciernych flakov na sebe.

Vecer bol asi velmi tazky, lebo zase az tak rychlo sa nam nechcelo vstavat. Hoci sme vcera krcmarovi tvrdili, ze o 10.00 hod, ked bude otvarat, my tu uz davno nebudeme, nakoniec sme radi, ze o 10.45 hod sme sa unho zastavili na kavicke.

Obedicek nam klope na zaludky, tak sa v dedinke Sap tesime na miestne speciality v Rybarskej Carde. Jediny, kto sa zatial netesi je Laco, ktory na aute zhana proviant. Rozisli sme sa na Gabcikovskej priehrade, ktoru sme si asi hodinu obzerali, teda najma tie plavebne komory, ktore prave prepravovali lode. Pocasie je zatial idealne, lebo po oblohe plavaju oblaciky a vietor nam fuka do chrbta, takze nebol problem pohybovat sa rychlostou 30 km/h aj Soni, hoci este rano potrebovala obruce na hlavicku.

Laco na aute zacina byt pomalsi ako my. O 15.25 hod ho cakame v Klizskej Nemej, lebo vacsinu cesty sme isli po hradzi, ktora bola krasna, avsak na niektorych usekoch tak rozbita, ze bola vhodna tak maximalne na horsky bicak. Hoci Sona vhodny bicykel ma, tak jej sedacia (a najblizsia) cast trpi najviac.

Kom Kom Kom Komarno! Sedime na benzinovej pumpe a cakame kym Laco obeha mesto a najde spravne miesto na prespanie. Malo by byt udajne vedla lodenice. No este tak zistit, kde je lodenica, lebo dnesok nas poriadne vycucal. Kazdy by sa rad vykupal, ba poniektori uz pospavaju.

Po mensom bludeni po Komarne sme predsa len miesto nasli. Pravda nebol to pristav pri Dunaji, ale pri Vahu, takze uz sme skusili aj vody Vahu. V lodenici nastastie pre nas mali pochopenie a hoci bola voda studena, mohli sme sa tam osprchovat. Stany a ohnisko su rozlozene na opacnej strane hradze, tak snad do rana voda nestupne a nebudeme plavat. Aby sme svoju spokojnost este zvysili, tak pouzivame elektricky gril na otacanie spekaciek nad pahrebou. A aby sa im zase lepsie opekalo, tak im Vlado hra na gitare. Na oblohe je plno (v Blave jav nepozorovatelny) hviezd a hviezdiciek. Ani Karl May by nevymyslel lepsiu idylku. Snad tuto pohodu nenarusi ani zacinajuci vietor ba ani stav tachometra:

DST = 71,87 km

ODO = 133 km od MG

RT = 3:50:46

AVG = 18,6 km/h

MAX = 46 km/h (po rovine na hradzi)

TM = 8 hodin

PR = 9 km/h


 

Den treti (17.7. 1996 - Streda)

Zobudilo nas krasne rano az o 9.00 hod, ale nakolko bez kavicky a cajiku sa neda vystartovat v pohode si vegetime. Boli sme sice upozorneni, ze stanujeme na zakazanom mieste, ale co uz narobime. Zatial najviac roboty ma Vlado, lebo na radost vsetkych ostatnych zistil, ze ma defekt. Ani by sme sa tak moc neradovali, ale vcera pri obede sa Vlado s nami stavil, ze az do predposledneho dna defekt nedostane. A predsa dostal! Takze teraz ho caka kazdemu zaplatit dve rundy. Napriek tomu, ze sme sa vcera dohodli na skory start, skor to vyzera na odchod o 12.00 hod.

Vystartovat sme vystartovali, ale hlad nas daleko nepustil. Ba priam nas donutil sa vratit naspat a objednat si v restike - v novej komarnanskej trznici - namiesto ranajok obed.

Uz aj zazraky sa deju, lebo o 16.30 hod sme skoro vsetci v Sturove. Chybaju nam uz iba Fulo a Vlado, ktori sa zdrzali v Komarne s tym, ze nas dobehnu. Hoci sme skoro v cieli, este nas nedobehli. "Leteli" sme tak, ze aj Laco nas prehliadol v Moci na benzinke. Nastastie po huronskom piskani zastavil a oznamil nam, ze Fulo aj s Vladom uz makaju. Dufam, ze makaju poriadne, lebo Sona uz spi cela znicena na kapote Skodovky. Snad ju este dostaneme na kupko!

Na kupko sme ju dostali celkom lahko, lebo to bolo dolu kopcom. A po druhe tam musela ist, lebo tam je hned aj stanovy tabor, kde sme sa rozhodli zlozit nase kostry.

Podla rozpravania sa dozvedame, ze mozem zaznamenat hromadny pad, ked spadol Fulo a Vlado pri stihacej jazde.

Celkom nam to tu vyhovuje, lebo za cenu stanovania mame aj kupanie, co sme ihned v termalnom bazene aj vyuzili a vycvachtali sa do sytosti. Najtazsie na celom kupani bolo potom vyliezt z bazenu, nakolko vonku celkom cerstvo pofukovalo. Ale oproti vcerajsej studeno-ladovej sprche to bolo priam prijemne. Stany stoja, bicykle su zamknute a tak v miestnom zariadeni s otvorenym ohniskom sa hotujeme uvarit polievku. Ci ju vsak aj budeme jest, je tachometru jedno, lebo on si uz na dnes svoje odsluzil:

DST = 53,14 km

ODO = 186 km od MG

RT = 4:40:11

AVG = 19,9 km/h

MAX = 37 km/h

TM = 8 hodin

PR = 10,6 km/h


 

Den stvrty (18.7. 1996 - Stvrtok)

Vcera sme si navarili taku vybornu polievocku, ze dnes sa nam nechce vstavat zo stanov. Pravda, ak chceme stihnut Ostrihom, okupat sa v termali a dojst do Siah, asi by sme mali nieco robit.

Konecne o 15.00 hod to vyzera, ze opustime camping. Uz aj dazdik nas vyhana, tak snad vyrazime. Najvacsie zdrzanie bolo v Ostrihome resp. tesne pred nim na kompe, lebo polovica sa zdrzala na kave a nestihli kompu. Ta im umoznila dalsi pokus az o hodinu.

Dazdik nas mohol nahanat kde chcel, ked bufet mal striesku a zaludky kvicali po jedle. Najma Rudlov, ked zbadal velky vyber jedal z ryb. Takze chtiac-nechtiac sa odchod minimalne o pol hodinu pretiahol.

Navela, navela, ale nakoniec sme predsa len vystartovali. A veruze bolo uz nacase, lebo sa blizila ciernava, ktora nic dobre nevestila. Napriek tomu, ze Sturovo je len taka vacsia dedina, podarilo sa nam v nom totalne roztrhnut. Vpredu isla trojica, potom dvojica a na chvoste si to sinul Vlado. Medzi skupinkami cykloval Laco. Hoci sme sa snazili dazdu vyhnut, zas az tak moc sa nam nedarilo a museli sme sa skryt. Uz sme zazili aj prve poriadne kopce, comu Sona moc nadsena nebola. Zato dolu kopcom sa jej to pacilo az moc. Dokonca tolko, ze stratila capicu aj s okuliarami. Ked sme sa potom stretli v stanovenej dedine, tak sme zistili, ze Vlado si znacne nadbiehal asi sa mu dnesna trasa zdala moc kratka. Hoci oblaky odleteli boh vie kam, vietor sa stale drzal a fukal nam viac z boku a do cela, ako do chrbta. Dnes sa nam podarilo prekrocit dalsie dve vacsie Slovenske rieky: Hron a Ipel. Ked sme uz do ciela skoro "dovideli" (chybalo asi 10 km) po nadhernom zjazde plnom "vracajucich" zakrut, zrazu Vlado zistil, ze sa mu vysypali gulicky spod patkolecka. Este k tomu sa pridruzila aj Janke nevolnost a tak sme museli improvizovat. Vlado s Jankou zostali v krcme cakat Laca a my ostatni sme sa ho vybrali stihat. Laco sa snazil spojazdnit radio, lebo ubytovanie uz objavil. Oznamili sme mu zmenu planu a hybaj do Siah na urcene miesto. Nasli sme ho na prvy sup a s prekvapenim sme zistili, ze autocamp je prazdny a budeme jedini stanujuci. V rohu bolo ohniste na ktorom teraz, ked zapisujem tieto riadky, uz grilujeme dve kuriatka a odhaname dvoch hladnych psov. Kym sa Laco vratil pre "postihnutych" uz boli postavene stany, urobeny ohen a uvareny caj. Proste sme boli rychlejsi ako Coperfield. Co vsak o rychlosti hovori tachometer sa pise dalej:

DST = 55,64 km

ODO = 241 km od MG

RT = 3:06:44

AVG = 17,9 km/h

MAX = 57 km/h

TM = 4 hodiny

PR = 13,91 km/h


 

Den piaty (19.7. 1996 - Piatok)

Hoci nam obaja psici robili spolocnost celu noc a este aj dnesok, tak ich pomaly ale iste o 13.00 hod opustame. Fuka dost silny vietor a po nebi frcia oblaky, ktore nic dobre nevestia. Este dobre, ze vcerajsie kuriatka boli vynikajuce, tak mozeme s optimizmom sliapat do pedalov.

Dnesok bol narocny a preto tieto riadky pisem az v cieli. Sedime si pred bufetom a zohrievame sa rumom a kofolou. Co vsak tomu predchadzalo, si je mozne precitat dalej. Zo Siah sme sa tak ponahlali, ze az teraz Fulo zistil, ze tam nechal gumu na uchytenie batozin, co unho sposobuje spackovanie ako dlazdic. Nakolko nam fukalo zboku a obcas aj do chrbta, nasa rychlost sa pohybovala podla Soni okolo 20 km/h. Asi po 20-ich kilometroch (na prvej zastavke na kofcu) Vlada napadlo, ze si so Sonou vymeni bicak a on pojde na horskom. A veruze to aj pomohlo, lebo obcas sme leteli permanentnou rychlostou 30 km/h. Teda najma vtedy, ked fukalo do chrbta. Ked sme prisli k hranicnemu prechodu Slovenske Darmoty, zacali sme uz objavovat iba slovenske nazvy dedin bez madarskych modrych prekladov. Avsak, ze madarcina este stale vladla medzi obyvatelstvom sme sa presvedcili v Zelovciach. Tu sme sa totiz zastavili na obed. Na vyber tu boli dve restauracie. Samozrejme, ze vyber padol na tu lacnejsiu. Ze to bola osudova chyba, sme sa presvedcili o chvilu. Obsadene uz boli dva stoly a my sme obsadili dalsie dva, lebo za jeden sa zmestili iba styria ludia. Pre istotu sme obsadili hned prve dva stoly od dveri odkial behala casnicka, aby to mala co najblizsie, nech sa neznici uz za mlada (teda vyzerala na nejakych sedemnast). Z nam nejasnych pricin asi po 20-ich minutach sedenia zacala obsluhovat Vlada a kol., ktori boli za vzdialenejsim stolom. Kym si nas vsimla, tak uz poodchadzali tie ostatne stoly a zostali sme tam sami. Nasu objednavku nam vzdy zopakovala, ale s takym madarskym prizvukom, ze sme jej ledva rozumeli. Hoci sme si objednali najprv napoje, ako prve nam doniesla polievku. Teda najprv taniere a solnicku s korenickou. Tu korenicku skutocne iba korenicku, lebo korenie v nej nebolo a Fulo si pre istotu nechal vymenit tanier, lebo bol spinavy. Avsak najvacsie prekvapenia nas cakali pri druhom jedle. Fulo si objednal ryzu so salatom, ale bohuzial dostal iba ryzu s paradajkou, kapustou a pupavovym listom. Laco si objednal morcacie prsicka na sampionoch s ryzou avsak dostal iba hranolky, lebo udajne ryza uz nebola. (Asi vsetku zjedol Fulo!). Ja hoci som si objednal zmiesany salat dostal som iba uhorkovy a to este v nom chybala slubena cibula. Casnicka to odovodnovala tym, ze paradajku ma kuchar uz iba na ozdobovanie. Soni, tej zase pre istotu kapustu ani nedoniesli. Este dobre, ze sme to vzali so smiechom, ale inak to bol "vrchol" s akym sme sa este nestretli. Cely obed nam trval jeden a pol hodiny. Proste unikat. Ako naschval nam zacal potom fukat vietor do cela a pohybovali sme sa rychlostou 14 km/h. Kedze sme isli v tesnom zavese za sebou, tak Sona do mna drgla, ale zlizol si to Rudlo, ktory sa cely vyvalil a skoro prikryl bicakom. Pravda ani Sona nam nezostala nic dlzna, lebo dvakrat pri sliapani do kopca navstivila jarok. Nuz a to sa za Velkym Krtisom fakt zacali poriadne kopce. Boli dost prudke a uz dosahovali dlzku aj 3 km. Nastastie sa islo aj z nich dolu, ale aj tak sme uz pocitali kazdy kilometrik. Ked nam Laco oznamil posledne tri kilometre nalada sa zlepsila, avsak ten kopec moc povzbudzujuci nebol. Na konci nas cakala vodna nadrz Luborec, pricom sa tam stanovalo volne, avsak kupat sme sa nesli kvoli kose a tak sme radsej zakotvili v bufete. Pravda tachometer zostal mrznut v stane a zamrzli na nom tieto udaje:

DST = 68,91 km

ODO = 310 km od MG

RT = 3:36:18

AVG = 19,1 km/h a pred obedom bolo 22,1 km/h

MAX = 62 km/h

TM = 7 hodin

PR = 9,8 km/h

Den siesty (20.7. 1996 - Sobota)

Mrazivu noc sme prezili vsetci a mame komplet nadchu. Teda kosilo nas poriadne, hoci sme si v stane varili kukuricu a varic nas ohrieval. Kukurica sa uvarila, nas vsak drglovalo az do rana, kym vyslo slnko. Teraz o 9.00 hod je krasne slnecne a bezvetrie. Dali sme si bojovu ulohu: vypadnut odtialto do 10.00 hod. Ci to zvladneme sa uvidi o hodinu.

Neuveritelne, ale zvladli sme to. Mensie zdrzanie sme mali uz iba v miestnom bufete resp. WC, kde sa poniektori vyprazdnili a flase na vodu naplnili. Kopce, ktore potom nasledovali, pripominali stredne Cechy. Prudko hore a prudko dolu. Pri jednom z nich som skoro porusil aj dopravne predpisy, lebo tabula dovolovala 70 km/h a ja som isiel 67 km/h. Ale nakolko tam bola tabula "Pozor kravy!", radsej som nepridaval. Frcali sme tak statocne, ze kym v Lucenci Laco stihol telefonovat, my sme uz v prvych potravinach robili ucet, lebo o 12.00 hod vsetky obchody zatvaraju. Pocasie je pod mrakom, ale zatial neprsi. Je vsak dost chladno, ba priam pri zjazdoch az zima, preto tetu v obchode prosime o stare noviny na hrudnik (brucho :-) ). Tak radsej vyrazime smer Rimba Somba, ved Laco uz objednal u mamy bryndzove halusky.

V Lucenci nam slubil uz iba male kopceky az do Rimavskej Soboty. Skoda, ze zabudol na "maly" kopcek, na ktory sa urcite aj on stveral na dvojke rychlosti. Nakoniec sme sa tam dotrapili aj my a potom sa pozvolna spustali az kym sme hlboko neklesli do krcmy na kofolu v Ozdanoch.

Skor ako sme mohli odfukovat po jedle u Laca doma, museli sme si poriadne odfuknut na kopci rovno za Ozdanmi. Bol to hadam najprudsi kopec tohto dna a aj preto bol sama vracajuca sa serpentina. Dolu kopcom to uz bolo mierne, ale vydrzalo to az do mesta. V meste sme nebludili, lebo Laco nas doprevadzal v tesnom zavese a tak sme ciel nasli bez problemov. Skor ako sme sa premenili na kobylky, ktore spasaju vsetko co sa dostane na stol, som este odlozil tachometer, ktory poskytuje tieto udaje:

DST = 48,92 km

ODO = 359 km od MG

RT = 2:27:57

AVG = 19,8 km/h

MAX = 67 km/h

TM = 4 hodiny

PR = 12,23 km/h


 

Den siedmy - den oddychovy (21.7. 1996 - Nedela)

Aj v Biblii sa pise, ze siedmy den ma byt oddychovy, tak aj my sme sa rozhodli si odfuknut. Hoci sme sa vecer moc neznicili pozeranim Olympiady a pitim vodky, rano sa nam moc vstavat nechcelo. Avsak chtiac-nechtiac sa muselo ist nakupit na ranajky, ktore svojou vonou potom pozobudzali ostatnych. No ved koho by nezobudila prazenica! Laco nam chcel ukazat blizke rekreacne stredisko. Skor ako sme sa tam vybrali, este sme chceli porobit drobne opravy na bicykloch, ktore sa vsak "pretiahli" skoro az do 15.00 hod. Teda kazdy sa staral o to svoje (Fulo zistil aj prvu prasknutu spicu) a Lacovi sa uslo auto. Aj ked sme si mysleli, ze hladny nebudeme, predsa len nas hlad premohol a vratili sme sa dat si nieco pod zub. Po tomto zasyteni nam Laco isiel ukazat mesto a hlavne namestie, kde poniektori museli vykradnut bankomat, lebo uz mali penazenkove suchoty. Ked pominuli penazenkove suchoty, hned sa vyskytli hrdlove suchoty. Tymi vsak uz trpel aj Laco, tak sa Sona stala soferom a Laco spolujazdcom. Ostatni sme sa spolahli na svoje tatose a vybrali sa na odporucane miesto. Capovali tam "skutocne" rezane, kde tmave bolo dolu a svetle hore. Pivo nam naozaj chutilo, ale Laco nas stale lakal na Kurinec, comu sme nemohli odolat. Este dobre, ze inkriminovane miesto bolo vzdialene iba 4 km, lebo pri tom tempe, co sme nasadili, by sme aj tak dlhsiu trasu nevydrzali. Plavky mali so sebou vsetci, ale vliezt do vody sa odvazil iba Vlado a Janka. My ostatni sme sa zase odvazili pit pivo "Zlaty bazant". Po prvej runde sme vsak radsej presedlali na Gemer a rozdali si karty. Sona sice hru nechapala, ale my sme sa zabavali. Zato ona sa zabavala na spiatocnej ceste, ked zakrutu do praveho uhla prechadzala rychlostou 60 km/h. Rudo tvrdil, ze jej gumy piskali, az ludia uskakovali. Nastastie my sme v tom case uz boli pri garazi a modlili sa, aby tam dosla v poriadku aj ona. Ked dorazila, tak vznikla bitka, ze kto odsoferuje auto od garaze pred dom. Nakoniec medzi opitymi hlavami vyhrala jedina triezva, ale Laco ani tak nestihol naskocit, hoci mu otvorili dvere a Sona mala zaradenu iba dvojku. Okrem Laca to nevydrzala ani Vladova gitara, lebo nezvladla napor piatich ludi.

Tych sto metrov vsak zvladli bez vacsej ujmy na zdravi a v pohode sa mohli vsetci pustit do kapustnice. Teraz sa uz iba masirujeme a pozerame televizor. Musime sa psychicky aj fyzicky pripravit na zajtrajsok, kedy by sme chceli prist az do Zvolena.

DST = 12,97 km

ODO = 372 km od MG

RT = 0:41:33

AVG = 18,7 km/h

MAX = 38 km/h


 

Den osmy (22.7. 1996 - Pondelok)

Nakolko nas caka dlha trasa (zatial najdlhsia), chceli sme vstat uz o 4.00 hod kedy vstaval aj Lacov brat. Nevstali sme ani s Lacovou mamou o 6.00 hod. O 8.00 hod mi vyhraval budik, ale ani ten nikym nepohol. Nastastie okolo 9.00 hod sa predsa len zadarilo vstat. O kolkej vsak vystartujeme sa este uvidi.

Svoju "spravnu" hodinku sme dodrzali. Vystartovali sme o 11.00 hod, ked sa zdalo, ze pocasie je idealne a slniecko krasne svieti. Avsak tato idilka zostala len dovtedy, kym sme neopustili Rimbu Sombu. Zacalo nam mierne fukat do cela a pre istotu aj poprchat. Dufame vsak v lepsie casy, lebo za Lucencom na benzinke sme si kupili napoj "Erektus", ktory nam slubuje privaly energie. Po ceste snad zistime do ktorych organov.

Do ktorych to voslo este stale nevieme, ale do tych, co boli na obale nakreslene, urcite nie. Zatial nik nic nepostrehol. Ficalo sa prijemne, lebo cesta bola hupava s dost sirokou krajnicou, takze kamiony nas minali v dostatocnej vzdialenosti, ale napriek tomu sme sa rozdelili na dve skupinky po tri exemplare.

V dedinke Mytna bola povinna zastavka na kofole, aby aj v praci videli, ze sa neflakame. Ba dokonca sme vyskusali aj autobusovu zastavku za Mytnou, ktora nas ochranila pred dazdom. Absolvovali sme tu istu trasu, co aj poniektori minuly rok, az na to, ze tentokrat to bolo naopak - hore kopcom a proti vetru. Salas pred Detvou bol tiez povinnou zastavkou, lebo nechat si ujst bryndzove halusky s klobaskou by bol hriech. Vsetci mali z nich "gule za usami" az na Rudla, ktory zistil, ze nema bryndzu rad, comu sa ostatni potesili a rozdelili si jeho porciu. Nastastie tu podavali aj ine jedla, tak teraz vsetci spokojni a syti sa mozeme vydat smer ciel - Zvolen.

Ciel mame ten isty ako pred piatimi rokmi na chate nad Zvolenom. Po bryndzovych haluskach a pive nik nezrychlil krok, ale cesta ubiehala v pohode. Ba dokonca sme mali take tempo, ze priemerna rychlost pred Zvolenom bola 21 km/h. Vo Zvolene sme sa pristavili pod zamkom a pri Pancierovom vlaku, o com by mali svedcit aj fotky. Pravda usvedcujuce fotky z toho ako si tu grilujeme na chate spekacky mat nebudeme, hoci Rudlo trikrat cvakol s fotoaparatom. Jeho blesk bol vsak ineho nazoru a zaryto neblyskal. Ked nefunguje blesk, snad aspon tachometer funguje, aby som mohol spisat z neho dnesne udaje:

DST = 90,29 km

ODO = 463 km od MG

RT = 4:23:45

AVG = 20,5 km/h

MAX = 55 km/h

TM = 7 hodin

PR = 12,9 km/h

Den deviaty (23.7. 1996 - Utorok)

Tento den zacal hned po ranajkach prudkym bojom o latrinu. Stali tam pomaly cele zastupy a pobyt bol limitovany casom. Boj nakoniec utichol odchodom posledneho "bojovnika" a mohli sme sa dat do upratovania chaty po nocnej chrapajucej seanse. Dnes nas caka tiez poriadna streka a najma kopce za Zarnovicou, tak sa musime hnut, lebo sa uz blizi nas startovy cas 11.00 hod.

Cas sme dodrzali, avsak nik z nas necakal, ze hned prve kilometre budu znamenat stratu. Tou stratou je zatial Vlado, ktoremu je strasne zle od zaludka a ktory sa neustale vyprazdnuje az ho trasie. Preto Laco ako zachranne vozidlo ho nalozil a odfrcal s nim do lekarne. Ako dopadnu za chvilu uvidime.

Vratili sa dost rychlo, no aj tak Vlado (aj s horskym bicyklom) sadol k Lacovi, aby si prve kilometre trochu oddychol. My sme medzitym navstivili Longiho v jeho hniezdocku v Budci z coho bol vyorany ako mys. Po tejto malej zdvorilostnej navsteve (ani plot sme neprekrocili) sa nase kolesa rozkrutili po starej ceste smerom na Ziar nad Hronom. Ba dokonca sme aj zatvorene zavory podliezali, ktore sa pre istotu, ked sme uz boli za nimi, otvorili.

V Ziari nad Hronom sa mozno uz mal pripojit aj Vlado. Ale v tom teple, co bolo v aute (vonku pieklo slniecko a v aute kurenie, ktore neslo vypnut) to nevydrzala predna dusa a svoj obsah vypustila do sveta. Kym oni dvaja isli zhanat nahradnu dusu, my sme vystartovali dalej. V tej horucave nas vsak trapil smad a tak sme sa zastavili na kofolu. Keby poniektori vedeli, aka tam je pekna casnicka, tak by inde ani nesli. Nastastie prisiel jej manzel a mohli sme ist dalej.

V Zarnovici uz mal Vlado "nastartovany" horak, ale nase zaludky odmietli hned dalej pokracovat, k comu sa aj pridruzila potreba telefonovat a vykradnut bankomat. Kym sme tieto svoje potreby uspokojili (pri piti piva sme sa radsej uspokojili s pitim z flase ako z toho spinaveho pohara co nam dali v restike), presli aj dve hodinky. Ved sme si to mohli dovolit, lebo priemernu rychlost sme mali dovtedy okolo 22,3 km/h a iba 40 km pred sebou.

To vsak nik okrem Vlada netusil co nas caka. Bolo to sice 40 km, ale z toho 21 km v stalom stupani, ktore sa pomaly vyrovnalo aj stupaniu na Bansku Stiavnicu. Velke Pole by si skor zasluhovalo nazov Vysoke Pole, ale zvladli sme aj tuto prirodnu prekazku. Zjazd dolu bol zivota budicom, k comu dopomohla aj kofolka v miestnej krcme na konci zjazdu.

Pri prichode do Velkych Uheriec zrazu padol navrh ist az do Topolcian, ved je to "iba" 26 km. Hoci bol vacsinou prijaty, isli sme si este k Dusanovi s Evkou vyzdvihnut piva, ktore sme si telefonicky objednali. Evka bola z toho nestastna, ze chceme odist, lebo mala pre nas pripravenych zopar pochutok do zaludka. Tolko nas presviedcala, az cas pokrocil do stadia, ze bolo lepsie zostat. Kuriatka sa ugrilovali v trube, spravila sa k nim ryza a zeleninovy salat. Polievka uz bola hotova davno, tak sme sa priebezne vsetci sprchovali a jedli. Ba dokonca aj Olympiadu poniektori stihali sledovat. V dobrej nalade sme Dusana s Evkou opustali o polnoci. Vlado s Rudlom isli na aute, ja na bicykli a ostatni peso (aj Laco!). Museli sme sa presunut do stanov, ktore sme si rozlozili pri priehrade. Este dobre, ze na bicykli som mal svetlo, co vsak niektorym viac podtuzenym vobec nechybalo. K stanom sme dorazili v poriadku a pomaly sa ulozili spat, ked sa vonku uz-uz strhavala bitka, kvoli drevu. Jedine o co sme sa bali boli priviazane bicykle o znacku. Tachometer vsak bol uz pri mne vo vacku a ukazuje tieto udaje:

DST = 84,80 km

ODO = 547 km od MG

RT = 4:04:49

AVG = 20,7 km/h

MAX = 59 km/h

TM = 8 hodin

PR = 10,6 km/h


 

Den desiaty (24.7. 1996 - Streda)

Bicykle nocnu trmu-vrmu prezili bez ujmy, ale zato rano uz okolo 6.00 hod nas zobudil vydatny dazd na stan.

Vonku stale poprchava hoci uz je 9.10 hod a my cakame, ze sa pocasie umudri. Snad to doobeda stihne, hoci nas dnes dlha trasa necaka. Tak driememe, cakame a verime, ze dazd neuskodi ani stanom, ani bicyklom. Jedine co bude este asi zradnejsie bude trava, ktora sa bude este viac smykat ako vcera, o com som sa vcera presvedcil na vlastnej kozi (cyklogatiach), ked som sa pri dobrzdovani pri stanoch prikryl bicyklom.

Neviem cim sme si to zasluzili, ale okolo 10.00 hod prestalo prsat a dokonca vyslo slniecko. Kym vsak vsetko oschlo a kym sme sa najedli, tak zistujeme, ze odchod o 11.00 hod, ktory sme slubili aj Evke sa nam urcite nepodari, lebo je 13.30 hod a my sme este na priehrade. Pravda uz urcite do desiatich minut odideme.

Dnesne rano asi predznamenalo cely den. Totizto o 14.45 hod sa schovavame pred dazdom na vlakovej stanici v Partizanskom. Jedine co sme stihli, je "vykradnut" bankomaty. Ci sa teda budeme dnes kupat na Duchonke je v oblakoch.

Vlado ten sa uz skoro kupal dokonca v chranenom uzemi pred kastielom v Brodzanoch. Totizto pri foteni pred budovou na mostiku nad kanalom zrazu Rudlovi padli slnecne okuliare rovno do kanalu. Voda mala hlbku asi pol metra, ale Vlado zrazu zistil, ze aj blato ma hlbku asi pol metra. Preto Rudlo musel poziadat miestnych rybarov o vylovenie, co sa im hned na prvy krat podarilo.

Konecne nas privital Topvar a teda Topolcany. Uz bolo aj nacase, lebo ist proti vetru hoci aj 30 km nie je ktovie aka slast, pricom je dusno a hrozi, ze kazdu chvilu sprchne. Kopceky do Topolcian boli male (o com svedci priemerna rychlost - 21 km/h), tak hadam smerom na Duchonku sa to nepokazi a konecne aj slnko by sa mohlo ukazat.

Kym sa ukazalo slnko, trvalo hodne dlho a nas odchod sa zrazu presunul az po veceri a hodiny ukazovali 19.30 hod. Preto prichod na chatu na Duchonku bol za znacneho sera a skor ako sme sa vybalili a porozhliadli bola tma. Este dobre, ze tma tachometru nevadi.

DST = 46,47 km

ODO = 594 km od MG

RT = 2:20:19

AVG = 20 km/h

MAX = 52 km/h

TM = 7 hodin

PR = 6,6 km/h


Den jedenasty (25.7. 1996 - Stvrtok)

Skor ako zacnem spisovat tento den, este sa vratim k vcerajsku, lebo pre jeho strhujuci zaver som nenasiel cas na zapis.

Okrem dazda nas nahanala aj tma a to sme zhanali drevo (na sirokom - dalekom okoli je vyzbierane), zabavali sa a ja som sa snazil najst Zvolencanov. Zadarilo sa kazdemu len nie mne, lebo hladanu chatu som nenasiel. Rudlo sa previezol po okoli a referoval o zmalovanych obrazkoch vo veku 13-14 rokov s hrdym nazvom zena. Ako "bonbonik" pre nase zaludky, sme zhotovili saslik z klobasky, spekacky, zemiakov, cibule a to cele sme potreli horcicou s rozotretym cesnakom a posypali ciernym mletym korenim. Jeho priprava nam vsak zabrala tolko casu, ze hodiny zrazu ukazovali 22.00 hod a to sa este netocil nad ohnom. Dievcata sa chceli ist este okupat tak ako prisli na svet a nas ziadali o ochranu. Rudlo, ktory si kemp uz obehol zostal strazit ohen a ostatni sa vybrali strazit nahotinky. Skratka k vode medzi chatky bola zaujimava, lebo Vlado tvrdil, ze cestu naspat nepozna a zacala byt aj hmla. Nakoniec sme predsa nasli to, co sme hladali a vysli sme na tzv. Malej plazi. Tu na schodikoch sa styria otuzilci vyzliekli a nechali sa zmocit dymiacou vodou. Jej teplota bola no ... Neviem, ci nase vykriky, ci slaba odhanacia cinnost zostavajucich dvoch nam zarucila aj publicitu, lebo ludia sa tam zastavovali a poniektori si dokonca aj posvietili. Takto ochladeni sme sa chceli ist ohriat na diskoteku. Ta vsak skoncila skor ako sa nam podarilo na spravne miesto dorazit. Nakoniec uplne nam stacilo, ked sme videli tie typky, co isli oproti nam, lebo obcas mal clovek dojem, ze bezpecnejsie by sa citil ozbrojeny. Dokonca o 23.00 hod uz bola zatvorena aj restika, tak sme boli radi, ze nam este v jednom bufete predali pivo a rum. Takto vyzbrojeni sme sa dali na spiatocnu cestu. Chatu sa nam podarilo najst celkom rychlo a slusne, pretoze na verande svietilo svetlo. Saslik sa tvaril, ze este nie je hotovy a Rudlo, ze este nespi. Tak chvile cakania sme si kratili pitim doneseneho piva a spievanim. Bola uz skoro hodina po polnoci, ked sa vacsinou hlasov rozhodlo, ze chtiac-nechtiac saslik musi byt hotovy. Niektore zemiaky sice mali iny nazor, ale inak bol vynikajuci. Dokonca tak, ze Fulo si stazoval na malu davku, ktora sa mu dostala. V chate bola sice este jedna nakrajana porcia, ale nikomu sa nechcelo s nou nieco robit, tak sa pilo a spievalo dalej. Jedna pesnicka bola az moc oblubena, ale toto je slusna kronika. Spevave vtaky vydrzali az do 4.00 hod do rana, tak niet divu, ze sa minulo vsetko drevo a ja mozem zacat pisat o dnesku.

O co bol veselsi vcerajsok o to bolo tazsie rano. Ked som v tmavej chate otvoril oci uz bolo 10.00 hod. Pripravil som zostavajuci saslik na ranajky a z namahou zobudil Laca, aby sme sli na drevo. Pridala sa aj Sona a tak sme sadli do auta a hybaj zhanat drevo. Po hodine jazdenia sa nam aj cosi podarilo najst co by malo stacit na ranajky. V chate este vsetci spali tak tentokrat, pretoze poprchavalo sme ohen zapalili pomocou liehu. Jediny, kto reagoval na budicek bol Fulo a hned s namahou hladal odlozeny rum. Kedze ani on ani Laco nevedeli kam ho dali, tak Fulo len s namahou isiel udrziavat ohen. Ved komu by sa chcelo, ked vonku prsi. My traja "ranostaji" sme sa vybrali hladat kamosov Zvolencanov, ktorych som vcera marne hladal. Podla cedulky na ceste sme popisovanu chatu nasli, avsak ich sa mi nepodarilo najst. Nastastie (resp. stastie v nestasti) jedna pani v chate vedela, kde byvaju ti, co im hned prvy vecer ukradli Peugeot. To bolo totiz Chuchove auto a na zaklade tejto informacie sme ich nasli. Jarovi sme zatriasli pravicou k jeho tridsiatke a poobzerali vsetky ich dcery. Na nas vek vsak boli este primlade a tak sme sa po hodinke rozlucili. Pri navrate k chate uz vsetci boli hore a ako zmoknute kurence sedeli na schodoch. Ba dokonca ani ranajky neboli upecene a tak Rudlo zbehol kupit aspon chlieb do obchodu, aby sa dojedli posledne konzervy. To vsak uz bol cas, kedy sme vedeli, ze dnesnu etapu v Bratislave nezakoncime. Ale aspon po Leopoldov sme si trufali. Posilovali sme sa konecne saslikom, ba aj pivo (pol flase na osobu) sa naslo a zrejme to zdvihlo este chut aj na capovane. Poniektori isli na pivo a poniektori si este pred poslednou etapou lahli kvoli oddychu. Oddychovali vsak velmi hlboko, lebo pivkari ked sa vratili, tak ich pol hodinu nemohli zobudit buchanim. Po 16.20 hod sa im to predsa len podarilo a mohli sa zacat baliace prace.

Ak budu tieto dalsie riadky rozstrasene, tak sa ospravedlnujem, ale su pisane vo vlaku. Skor ako nastala tato situacia, sme vsetky veci aj nase cyklovaky dali do auta a poupratovali chatu. Prestalo na chvilu prsat a my sme mohli urobit zrychleny presun z Duchonky do Topolcian. Teda bol to asi jeden z nasich najrychlejsich presunov, o com svedci aj dosiahnuta priemerna rychlost (27,1 km/h). Zatial co my sme dosli pol hodinu pred odchodom vlaku, tak Laco na aute nestihal a prisiel len tak-tak, aby sme mu dali posledne instrukcie, co ma kde v Bratislave vylozit. Tety zelezniciarky nam pekne poznacili bicykle papierikmi s nazvom konecnej stanice a zostavalo nam iba cakat na spravny vlak (nedalo sa pomylit, lebo jazdia iba dva za den). Ked prisiel a podarilo sa mu zabrzdit, tak vlastnymi silami sme si bicykle nalozili a ulozili v batozinovom vozni a o par voznov sme isli ulozit nase zadky. Skoro az na konci celeho vlaku sa nam podarilo najst kupe, kde sme sa vsetci zmestili okrem Fula, ktory sa pridal k Lacovi, aby mu nebolo smutno. V kupe tu s nami sedi jedna slecna, ktora zatial odolava ponukanym sladkostiam, ale uz sme zistili, ze je cerstvo skoncena pravnicka. Za chvilu sme v Bratislave, tak som zvedavy, ci tam bude uz Laco aj s Fulom.

Nakolko mojim tachometrom rychlost vlaku nemeriam, mozem z neho spisat iba tieto udaje o dnesnom dni:

DST = 14,37 km

ODO = 609 km od MG

RT = 0:31:43

AVG = 27,1 km/h

MAX = 45 km/h


 
 

Teraz sedime tam, odkial sme vystartovali t.j. pred Mladou Gardou. Laco s Fulom trochu meskali, lebo vykladali po ceste batozinu v jednotlivych castiach Bratislavy. Pri svojej horlivosti mi vylozili svetla na bicykel a nevylozili ine veci. Tak bolo jasne, ze na bicykli domov nepojdem. Na zaver sme si vsetci dali po pivku, aby sme splachli aj posledne kvapky dazda, ktory nas cely den prenasledoval. Rudlo ten hned aj zapijal svoju poslednu technicku zavadu, ked sa mu uz v Bratislave roztrhlo brzdove lanko.

Vsetci sme teda v pohode a spokojne sa dopravili domov resp. do Bratislavy prave vcas, lebo zajtra niektorych cakaju povinnosti a preto sme aj urychlili nas presun. Vsetci pri pivku vyslovuju svoju spokojnost a radost, ktoru nam neskazia ani mraky nad Bratislavou a ja sa mozem pustit do pisania zaveru.

Zaver: (suma - somarum)

Uvod som pisal vo vani, tak zaver pre istotu pisem v posteli. Tu sa aspon neutopim pri zaspavani a ked uz zaspim, mozno sa mi nieco este prisni a budem moct doplnit zapisky o nejake zazitky.

Tento zaver bude urcite sumarum, ved od dobicyklovania po dnesok ubehli dva tyzdne.

Napriek tomu, ze medzi rozhodnutim ist na cyklistiku a samotnou cyklistikou ubehli tentokrat iba asi dva tyzdne (predtym sme planovali aj rok dopredu), zisla sa nas dost velka skupina. Ba dokonca sa nasli aj dve dievcata:

Jana Baseova

Sona Vlckova

Nakolko povodne malo byt dievcat aspon pat, chlapcov sa nas nahrnulo tiez pat:

Rudolf Brdecka

Maros Fuleky

Milan Kodnar

Ladislav Kois

Vladimir Zitnansky

Skoda, ze pocty osob nevysli, ale povedali sme si, ze snad nabuduce. Aj tento rok bola s nami osoba zo zahranicia, lebo Janka na nas "mluvila" a ma to dokonca aj v obcianskom. Co vsak bolo vyraznou zmenou oproti minulosti bolo doprovodne vozidlo. Tuto tazku ulohu nosica zlizla Vladova Skodovka 120, ale kociroval ju po cely cas Laco, ktory si tymto padom plnil aj ulohu zasobovaca. Ostatnych sest ludi sa nicilo na bicykloch.

Podla reci som myslel, ze niektore bicykle budu viac rozsypane ako poskladane, ale na velke prekvapenie boli niektore az moc dobre. Pravda vybavu (blatniky, nosice, svetla, zasterky), ktoru sme predtym vyzadovali nemali ani nahodou a dokonca Soni sa usiel iba horsky bicykel, na ktorom bolo snad najviac defektov a zadrhelov. Tiez velkou nezvyklostou boli galusky na Jankynom bicykli, ale chcelo to iba dufat, ze to po najblizsiu krcmu vzdy vydrzia, co sa im aj darilo. Ved bodaj by aj nie, ked jedna galuska stala vyse 300.-Sk! Jedine nosice mal Fulo a ja, preto sme na nich nosili cyklo-kapsy a v nich tie najnutnejsie veci na opravu a prezlecenie. Na zataz to vsak bolo az-az. Tachometer som mal iba ja, tak nam zostavalo iba verit, ze meral presne. Druhy tachometer mal akurat Laco v aute, ale s tym nabehal pomaly dvakrat tolko, co my. Chodil na nakupy, zistoval prejazdnost niektorych ciest, co boli divne zakreslene v mape a hlavne vozil velke stany (4-miestny, 3-miestny, 2-miestny a pristresok), vsetky spacaky, karimatky, veci na varenie, hygienicke potreby a niektore nahradne suciastky. Da sa povedat, ze auto sa ukazalo velmi uzitocnym a nebolo ako zataz (ani pre penazenky).

Zosumarizovat pocasie sa jednym slovom moc neda, lebo sa tentokrat na nas hadam vyburilo vsetko. Najprv bolo pod mrakom, potom pieklo slnko a posledne tri dni prsalo ako z krhly. Aj noci sa striedali, lebo raz bola noc horuca a na druhy den zasa strasna kosa, niekedy horsia ako v Tatrach.

Mozno vdaka tymto vykyvom sme hadam vyskusali vsetky moznosti ubytovania. Spalo sa pod sirakom (Rudla jednu noc, okrem spacaku, aj pes zohrieval), v stanoch, na chate, ale aj v byte. Najnebezpecnejsie bolo zaspat na bicykli.

Napriek tomu, ze na bicykli nik nespal, predsa sa len vyskytli pady. Niekolkokrat bicak nezvladla Sona (raz uzka cesta, inokedy prudky kopec, ci pritahujuci jarok), pridal sa aj Rudlo (nestihol zabrzdit v strasnom protivetre), ja som zalahol na trave vedla stanu a prikryl som sa bicyklom no a dokonca sa da povedat, ze bol aj hromadny pad medzi Vladom a Fulom. To Vlado sa chcel spytat na okraji cesty chlapca predavajuceho kukuricu, ci sme uz isli okolo a po jeho prudkom zabrzdeni Fulo donho este prudsie narazil, co obaja nevydrzali a sklatili sa rovno na asfalt a Fulo blahorecil svojej prilbe. Napriek tejto buracke sa ich prizerajuci sa chlapec iba spytal, ci nechcu kupit kukuricu, ked uz sa tu valaju ako prasce.

Vacsia cast trasy sa odohravala po rovine, kde niekedy prevysenie predstavovalo snad 20m na 100km. Na najnizsie polozenom mieste sme sa pohybovali v okoli Cicova, ktore je 100m nad morom a najvyssie zasa v okoli Velkeho Pola, ktore je vo vyske okolo 850m nad morom. Takze okrem ciest ako podla pravitka boli aj prudke stupania a klesania, ci vracajuce serpentiny. Celkovo sme na bicykloch presli 609km, co znamenalo denne prejst 55,36km. Ako cyklisti sme dokopy odslapali 3654km. Najdlhsia trasa merala 90,29km a v sedle sme dokopy odsedeli 30h:37':25", co je denne 2h:47':3", pricom priemerna rychlost bola 20,3km/h. Presuny zo startu do ciela nam zabrali priblizne 51 hodin, co denne bolo 4hodiny a 38 minut, rychlost pohybu bola 12,9km/h so vsetkymi zastavkami. Z tychto cisiel vidiet, ze to boli celkom pekne vykony hoci boli s nami taki, co na bicykli dlhsie ako hodinu nesedeli nehovoriac o velkom handicape horskeho bicykla.

Tohtorocnu cyklistiku na to ako rychlo bola zbuchana hodnotim ako vynikajuci, clovek spoznal dalsich ludi, nadviazal nove priatelstva a mozno tym nahradil niektore stare skripajuce.

Som rad, ze sme to vsetci v zdravi prezili (dokonca aj roj vciel), nikomu sa nic vazne nestalo a stastne sa vratili domov. Hoci Slovensko mame prejazdene hore-dolu krizom-krazom, este stale sa nasli miesta a cele trasy, ktorymi sme prechadzali prvykrat v zivote. Verim, ze tento jedenastdnovy vylet zasa zazal v dalsich srdciach ohen lasky k cyklistike.

Chcem sa aj touto kronikou podakovat vsetkym za spoluucast, za prezite chvile a prajem im, aby tieto stranky vzdy citali s radostou oni aj ich deti.

Milan