Z a k o n

Narodnej rady Slovenskej republiky

z 26. septembra 1996,

ktorym sa meni a doplna zakon c. 172/1990 Zb. o vysokych skolach v zneni zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 41/1994 Z.z., o zmenach nazvov niektorych vysokych skol a vydava zakon Narodnej rady Slovenskej republiky o rozdeleni Univerzity Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach


Obsah zakona:

podla clankov:

podla paragrafov v Cl. I:


Narodna rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zakone:

Cl. I

Zakon c. 172/1990 Zb. o vysokych skolach v zneni zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 41/1994 Z.z. sa meni a doplna takto:

1. V 1 ods. 1 sa pripajaju slova "a su zaroven sucastou vedecko-vyskumnej a vyvojovej zakladne Slovenskej republiky.".

2. V 1 odseky 3 a 4 zneju:

"(3) Hlavne ulohy vysokych skol su poskytovanie vysokoskolskeho vzdelavania a tvorive vedecke badanie alebo tvoriva umelecka cinnost. Vysoke skoly maju pravo poskytovat vysokoskolske vzdelanie a vyhradne pravo udelovat tituly a akademicke tituly absolventom vysokoskolskeho studia; maju pravo uskutocnovat vedecku vychovu alebo umelecku vychovu formou doktorandskeho studia a vyhradne pravo udelovat jeho absolventom vedecko-akademicke hodnosti alebo umelecko-akademicke hodnosti.

(4) V suvislosti s plnenim svojich hlavnych uloh mozu vysoke skoly a fakulty vykonavat aj podnikatelsku cinnost.1)".

Poznamka pod ciarou k odkazu 1 znie:


"1) 36 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 303/1995 Z.z. o rozpoctovych pravidlach.".

3. V 2 ods. 4 sa za slovo "hnutia" vkladaju slova "vykonavat cinnost a".

4. 3 znie:

" 3

(1) Vysoke skoly sa zriaduju, zlucuju, rozdeluju a zrusuju zakonom; rovnakym sposobom sa ustanovuje ich nazov a sidlo.

(2) Pri zriadeni vysokej skoly alebo pri vzniku novych vysokych skol rozdelenim doterajsej vysokej skoly alebo pri vzniku vysokej skoly zlucenim doterajsich vysokych skol (dalej len "vznik vysokej skoly") sa sucasne ustanovi, ktore fakulty sa na nej zriaduju.

(3) Po vzniku vysokej skoly vykonava do vymenovania rektora funkciu statutarneho organu vysokej skoly profesor alebo docent povereny ministrom skolstva Slovenskej republiky (dalej len "minister"). Profesor alebo docent povereny vykonavanim funkcie statutarneho organu zabezpeci najma volbu akademickych senatov fakult a vysokej skoly najneskor do siestich mesiacov odo dna ucinnosti zakona, ktorym vysoka skola vznikla.".

5. V 4 odsek 2 znie:

"(2) Fakulty zriaduje, zlucuje, rozdeluje a zrusuje rektor so suhlasom akademickeho senatu vysokej skoly, po predchadzajucom vyjadreni akreditacnej komisie a suhlase Ministerstva skolstva Slovenskej republiky (dalej len "ministerstvo skolstva"); rovnakym sposobom sa ustanovuje nazov a sidlo fakulty.".

6. 4 sa doplna odsekmi 3 a 4, ktore zneju:

"(3) Pri zriadeni fakulty sa sucasne ustanovi, ktore studijne odbory sa mozu na novozriadenej fakulte studovat.

(4) Po zriadeni fakulty vykonava do zvolenia dekana funkciu statutarneho organu fakulty osoba poverena rektorom. Osoba poverena vykonavanim funkcie statutarneho organu fakulty zabezpeci najma volbu akademickeho senatu fakulty najneskor do siestich mesiacov odo dna zriadenia fakulty. Po zriadeni fakulty vykonava do zvolenia senatu fakulty jeho funkciu senat vysokej skoly s vynimkou cinnosti podla 10 ods. 2 pism. b), c), e), h) a ch).".

7. Za 4 sa vklada 4a, ktory znie:

" 4a

(1) Vyucbovymi zakladnami fakulty (vysokej skoly) pripravujucej ucitelov, vychovavatelov a inych odbornikov pre predskolske zariadenia, ine skolske zariadenia, zakladne skoly a stredne skoly su fakultne (univerzitne) cvicne skoly a fakultne (univerzitne) cvicne skolske zariadenia, ktore su ustanovene so suhlasom ministerstva skolstva na navrh dekana (rektora). Vyucbove zakladne fakulty pripravujucej ucitelov odbornych predmetov pre stredne zdravotnicke skoly su fakultne cvicne skoly, ktore na navrh dekana ustanovuje minister zdravotnictva Slovenskej republiky. Podrobnosti o ustanoveni, posobnosti, riadeni, cinnosti a financnom zabezpeceni tychto cvicnych skol a cvicnych skolskych zariadeni ustanovi vseobecne zavazny pravny predpis vydany podla tohto zakona.

(2) Vyucbovymi zakladnami lekarskych fakult, farmaceutickych fakult a fakult osetrovatelstva su kliniky, zriadovane v nemocniciach a fakultnych nemocniciach a fakultne lekarne.2)

(3) Vysoke skoly a fakulty mozu zriadovat spolocne pracoviska s inymi ustanoviznami vedy, techniky, vzdelavania, zdravotnictva, umenia a hospodarstva.3) Vzajomne vztahy vysokych skol a fakult s tymito ustanoviznami sa upravia dohodou.".

Poznamky pod ciarou k odkazom 2 a 3 zneju:


"2) 56 ods. 2 a 4 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.

"3) Zakon Narodnej rady Slovenskej republiky c. 303/1995 Z.z. o rozpoctovych pravidlach.

Zakon Narodnej rady Slovenskej republiky c. 278/1993 Z.z. o sprave majetku statu.".

8. 6 znie:

" 6

(1) Statne vysoke skoly su financovane zo statneho rozpoctu a spravuju majetok statu.3)Nestatnej vysokej skole ( 33a) mozno poskytnut zo statneho rozpoctu financny prispevok na jej cinnost. O vyske prispevku nestatnej vysokej skole zo statneho rozpoctu rozhoduje na zaklade ziadosti zriadovatela minister po vyjadreni akreditacnej komisie a rady vysokych skol.

(2) Vysoke skoly, fakulty a ine pracoviska vysokej skoly mozu na svoju cinnost ziskavat financne prostriedky aj z inych zdrojov, najma z podnikatelskej cinnosti,1) od inych subjektov, z domacich a zahranicnych darov a dedicstva.4)".

Poznamka pod ciarou k odkazu 4 znie:


"4) 18 ods. 3 zakona Slovenskej narodnej rady c. 318/1992 Zb. o dani z dedicstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnutelnosti.".

9. 9 sa doplna odsekmi 6 a 7, ktore zneju:

"(6) Profesori, docenti, vedecki pracovnici s vedeckou hodnostou DrSc. a vedecki pracovnici s priznanym vedeckym kvalifikacnym stupnom I a IIa5) tvoria v akademickom senate vysokej skoly (fakulty) nadpolovicnu vacsinu clenov senatu, studenti jednu stvrtinu az jednu tretinu clenov senatu.

(7) Akademicky senat vysokej skoly (fakulty) voli predsedu senatu z profesorov, docentov, vedeckych pracovnikov podla odseku 6 alebo umeleckych pracovnikov, ktori su clenmi senatu.".

Poznamka pod ciarou k odkazu 5 znie:


"5) 3 vyhlasky Ceskoslovenskej akademie vied c. 55/1977 Zb. o dalsom zvysovani kvalifikacie a o hodnoteni tvorivej sposobilosti vedeckych pracovnikov.".

10. V 10 ods. 1 pism. a) znie:

"a) vyslovuje suhlas k navrhom rektora na zriadenie, zlucenie, rozdelenie a zrusenie fakult po predchadzajucom vyjadreni akreditacnej komisie,".

11. V 10 ods. 1 pism. c) znie:

"c) voli kandidata na rektora z profesorov alebo docentov vysokej skoly spravidla najmenej dva mesiace pred skoncenim jeho funkcneho obdobia a navrhuje odvolanie rektora. Navrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora predklada ministrovi. Po odvolani rektora alebo po predcasnom skonceni funkcneho obdobia rektora z inych dovodov (napr. z osobnych alebo zdravotnych dovodov) navrhuje ministrovi poverit do vymenovania noveho rektora vykonom funkcie rektora osobu z akademickych funkcionarov vysokej skoly alebo osobu z profesorov a docentov vysokej skoly.".

12. V 10 ods. 1 pism. e) sa za slovo "zriadovanie" vklada ciarka a slova "zlucovanie, rozdelovanie a zrusovanie".

13. V 10 ods. 1 pism. h) sa slovo "deleguje" nahradza slovom "voli".

14. V 10 ods. 1 sa za pismeno ch) vklada nove pismeno i), ktore znie:

"i) na navrh fakult a po predchadzajucom vyjadreni akreditacnej komisie a rektora schvaluje studijne odbory vysokej skoly, s vynimkou doktorandskeho studia,".

Doterajsie pismeno i) sa oznacuje ako pismeno j).

15. V 10 ods. 2 pism. b) znie:

"b) voli dekana z profesorov a docentov fakulty najmenej jeden mesiac pred skoncenim jeho funkcneho obdobia a odvolava ho z funkcie. Po odvolani dekana alebo po predcasnom skonceni funkcneho obdobia dekana z inych dovodov (napr. z osobnych alebo zdravotnych dovodov) navrhuje rektorovi poverit do zvolenia noveho dekana vykonom funkcie dekana osobu z akademickych funkcionarov fakulty alebo osobu z profesorov a docentov fakulty,".

16. V 10 ods. 2 pism. d) sa za slovo "zriadovanie" vklada ciarka a slova "zlucovanie, rozdelovanie a zrusovanie".

17. V 10 ods. 2 pism. f) znie:

"f) prerokuva navrhy na zriadenie studijnych odborov a studijne programy fakulty s vynimkou doktorandskeho studia,".

18. V 10 ods. 2 pism. ch) sa slovo "deleguje" nahradza slovom "voli".

19. V 11 ods. 1 sa na konci pripaja tato veta:

"Predsedom vedeckej rady vysokej skoly je rektor.".

20. V 11 ods. 2 znie:

"(2) Vedecka rada vysokej skoly

a) schvaluje perspektivny program rozvoja vedeckej, vyskumnej alebo umeleckej cinnosti na vysokej skole,

b) prerokuva a hodnoti uroven vedeckej, vyskumnej alebo umeleckej cinnosti a doktorandskeho studia na vysokej skole,

c) prerokuva a hodnoti uroven vzdelavacej cinnosti vysokej skoly,

d) schvaluje kriteria habilitacii docentov a kriteria na vymenovanie profesorov,

e) prerokuva a schvaluje navrhy vedeckej rady fakulty na vymenovanie profesorov; ak navrh neschvali, vrati ho s vyjadrenim vedeckej rade fakulty,

f) schvaluje navrhy vedeckej rady fakulty na zriadenie doktorandskeho studia v prislusnom vednom odbore alebo umeleckom odbore a predklada ich ministerstvu skolstva,

g) udeluje vedecke hodnosti "doctor scientiarum" (v skratke "DrSc."),

h) udeluje vyznamnym domacim aj zahranicnym osobnostiam titul "doctor honoris causa" (v skratke "Dr.h.c."),

ch) prerokuva a schvaluje navrhy na priznanie vedecko- pedagogickeho (umelecko-pedagogickeho) titulu "hostujuci profesor" vyznamnym odbornikom pocas ich pracovneho posobenia na vysokej skole.".

21. 11 sa doplna odsekom 3, ktory znie:

"(3) Ak sa vysoka skola necleni na fakulty, vedecka rada vysokej skoly plni aj ulohy vedeckej rady fakulty podla 12 ods. 2.".

22. 12 vratane nadpisu znie:

" 12

Vedecka rada fakulty

(1) Clenov vedeckej rady fakulty vymenuva so suhlasom akademickeho senatu fakulty dekan z ucitelov a vedeckych pracovnikov fakulty a dalsich vyznamnych odbornikov. Pocet dalsich vyznamnych odbornikov predstavuje jednu tretinu z celkoveho poctu clenov vedeckej rady fakulty, pricom prednost maju zastupcovia externych vzdelavacich institucii (22 ods. 3), ktori sa podielaju na doktorandskom studiu. Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.

(2) Vedecka rada fakulty

a) schvaluje program vedeckej, vyskumnej alebo umeleckej cinnosti fakulty a dava podnety na jeho perspektivny rozvoj vedeckej rade vysokej skoly na schvalenie,

b) prerokuva a hodnoti uroven vedeckej, vyskumnej alebo umeleckej cinnosti a doktorandskeho studia na fakulte,

c) prerokuva a hodnoti uroven vzdelavacej cinnosti fakulty,

d) schvaluje studijne programy fakulty,

e) rozhoduje o udeleni vedecko-akademickej hodnosti "philosophiae doctor" (v skratke "PhD.") alebo umelecko-akademickej hodnosti "artis doctor (v skratke "ArtD."),

f) predklada kriteria habilitacii docentov a kriteria na vymenovanie profesorov vedeckej rade vysokej skoly,

g) prerokuva habilitacie docentov a rozhoduje o ich vysledku,

h) prerokuva a predklada vedeckej rade vysokej skoly navrhy na vymenovanie profesorov a priznanie vedecko-pedagogickeho titulu (umelecko-pedagogickeho titulu) "hostujuci profesor" vyznamnym odbornikom pocas ich pracovneho posobenia na fakulte,

ch) prerokuva a schvaluje navrhy na priznanie vedecko- pedagogickeho titulu (umelecko-pedagogickeho titulu) "hostujuci docent" vyznamnym odbornikom pocas ich posobenia na fakulte,

i) prerokuva a schvaluje program doktorandskeho studia uskutocnovaneho na fakulte v prislusnych vednych (umeleckych) odboroch a predklada navrhy na zriadenie vednych (umeleckych) odborov doktorandskeho studia na fakulte vedeckej rade vysokej skoly na schvalenie.".

23. 13 vratane nadpisu znie:

" 13

Rektor, dekan, prorektor, prodekan

(1) Rektor je predstavitelom vysokej skoly, riadi vysoku skolu, zastupuje ju a kona v jej mene. Rektor za svoju cinnost zodpoveda akademickemu senatu vysokej skoly; vo veciach uvedenych v 15 ods. 1 pism. c), d), h), ch) a i) aj ministrovi.

(2) Rektor zriaduje, zlucuje, rozdeluje a zrusuje fakulty vysokych skol ( 4 ods. 2),

(3) Rektor vymenuva docentov a priznava na navrh vedeckej rady vysokej skoly vedecko-pedagogicky titul (umelecko- pedagogicky titul) "hostujuci profesor".

(4) Rektor zriaduje, zlucuje, rozdeluje a zrusuje vedecke, pedagogicke, vyvojove, hospodarske a informacne pracoviska a ucelove zariadenia vysokej skoly.

(5) Rektor poveruje do zvolenia noveho dekana vykonom funkcie dekana osobu na navrh akademickeho senatu fakulty.

(6) Dekan je predstavitelom fakulty, riadi fakultu, zastupuje ju a kona v jej mene. Dekan za svoju cinnost zodpoveda akademickemu senatu fakulty a v rozsahu, urcenom statutom vysokej skoly, rektorovi.

(7) Dekan zriaduje zlucuje, rozdeluje a zrusuje vedecke, pedagogicke, vyvojove, hospodarske a informacne pracoviska a ucelove zariadenia fakulty.

(8) Dekan priznava na navrh vedeckej rady fakulty vedecko- pedagogicky titul (umelecko-pedagogicky titul) "hostujuci do- cent". Na vysokej skole, ktora sa necleni na fakulty, plni ulohy dekana rektor.

(9) Rektora zastupuju v nim urcenom rozsahu prorektori, dekana zastupuju v nim urcenom rozsahu prodekani. Prorektora vymenuva rektor so suhlasom akademickeho senatu vysokej skoly, prodekana vymenuva dekan so suhlasom akademickeho senatu fakulty. Prorektor za svoju cinnost zodpoveda rektorovi, prodekan za svoju cinnost dekanovi.

(10) Funkcne obdobie rektora, prorektora, dekana a prodekana je trojrocne. Rovnaku akademicku funkciu mozno vykonavat najviac dve po sebe nasledujuce funkcne obdobia. Po odvolani rektora alebo po predcasnom skonceni funkcneho obdobia rektora z inych dovodov vykonava do vymenovania noveho rektora funkciu statutarneho organu vysokej skoly ministrom poverena osoba z akademickych funkcionarov vysokej skoly alebo z profesorov a docentov vysokej skoly na navrh akademickeho senatu vysokej skoly. Po odvolani dekana alebo po predcasnom skonceni funkcneho obdobia dekana z inych dovodov vykonava tuto funkciu az do zvolenia noveho dekana rektorom poverena osoba z akademickych funkcionarov fakulty alebo z profesorov a docentov fakulty na navrh akademickeho senatu fakulty.".

24. 14 vratane nadpisu znie:

" 14

Veduci pracovnici vysokej skoly, veduci pracovnici fakulty

(1) Veducimi pracovnikmi vysokej skoly su kvestor a veduci vedeckych, pedagogickych, vyvojovych, hospodarskych a informacnych pracovisk a ucelovych zariadeni vysokej skoly. Veducimi pracovnikmi fakulty su tajomnik fakulty a veduci vedeckych, pedagogickych, vyvojovych, hospodarskych a informacnych pracovisk a ucelovych zariadeni fakulty. Funkcie veducich pracovnikov vysokych skol a fakult sa obsadzuju vyberovym konanim. Sposob vyberoveho konania urci poriadok vysokej skoly alebo fakulty o vyberovom konani.

(2) Kvestor zabezpecuje hospodarsky a spravny chod vysokej skoly. Tajomnik fakulty zabezpecuje hospodarsky a spravny chod fakulty. Kvestor je podriadeny rektorovi, tajomnik fakulty je podriadeny dekanovi.".

25. Nadpis siestej casti znie:

"Ministerstvo skolstva, rada vysokych skol, studentska rada vysokych skol a akreditacna komisia".

26. 15 vratane nadpisu znie:

" 15

Ministerstvo skolstva

(1) Ministerstvo skolstva

a) utvara podmienky na rozvoj vysokych skol a vysokoskolskeho vzdelavania,

b) koordinuje cinnost vysokych skol,

c) rozdeluje jemu pridelene financne prostriedky zo statneho rozpoctu jednotlivym vysokym skolam a kontroluje ci sa ucelne vyuzivaju v sulade so statnou politikou zamestnanosti, statnou politikou v oblasti rozvoja vysokeho skolstva, statnou politikou v oblasti rozvoja vedy a techniky a s prihliadnutim na hodnotenie prace vysokych skol a fakult akreditacnou komisiou,

d) registruje statuty vysokych skol a statuty fakult,

e) vydava suhlas na zriadenie, zlucenie, rozdelenie a zrusenie fakult vysokych skol v sulade so statnou politikou v oblasti rozvoja vysokeho skolstva na navrh rektora po predchadzajucom vyjadreni akreditacnej komisie ( 4 ods. 2),

f) zriaduje na plnenie uloh vysokych skol po vyjadreni rady vysokych skol rezortne ustavy a pracoviska, ktore su pravnickymi osobami,

g) na navrh alebo po vyjadreni akreditacnej komisie rozhoduje o priznani alebo odnati prava vysokej skoly alebo fakulty konat statne skusky, rigorozne skusky a obhajoby rigoroznych prac v prislusnych studijnych odboroch, konat dizertacne skusky a obhajoby dizertacnych prac v prislusnych vednych odboroch alebo umeleckych odboroch a udelovat vedecko-akademicke hodnosti alebo umelecko-akademicke hodnosti v prislusnych vednych odboroch alebo umeleckych odboroch ako aj uskutocnovat habilitacne konanie a konanie na vymenovanie profesorov. Ak odnime pravo konat statne skusky, rigorozne skusky a obhajoby rigoroznych prac v prislusnych studijnych odboroch, konat dizertacne skusky a obhajoby dizertacnych prac a udelovat vedecko-akademicke hodnosti alebo umelecko-akademicke hodnosti v prislusnych vednych odboroch alebo umeleckych odboroch, rozhodne na navrh alebo po vyjadreni akreditacnej komisie, na ktorej inej vysokej skole alebo fakulte sa tieto skusky alebo obhajoby dizertacnych prac a udelovanie vedecko-akademickych hodnosti alebo umelecko-akademickych hodnosti po dohode s nimi uskutocnia,

h) na navrh alebo po vyjadreni akreditacnej komisie rozhoduje o priznani alebo odnati prava vysokej skoly, fakulty alebo externej vzdelavacej institucie ( 22 ods. 3) konat doktorandske studium a dizertacne skusky v prislusnych vednych odboroch a umeleckych odboroch. Ak odnime pravo konat dizertacne skusky v prislusnych vednych odboroch alebo umeleckych odboroch, rozhodne na navrh alebo po vyjadreni akreditacnej komisie, na ktorej inej vysokej skole, fakulte alebo externej vzdelavacej institucii sa tieto skusky po dohode s nimi uskutocnia,

ch) v oblasti udelovania vedecko-akademickych hodnosti a umelecko-akademickych hodnosti koordinuje cinnost organov vysokych skol (fakult) opravnenych rozhodovat o udeleni vedecko-akademickej hodnosti a umelecko-akademickej hodnosti a schvaluje kriteria na jednotne posudzovanie vedeckej urovne alebo umeleckej urovne uchadzacov o vedecko-akademicke hodnosti alebo umelecko-akademicke hodnosti v prislusnom vednom odbore alebo umeleckom odbore,

i) kontroluje dodrziavanie vseobecne zavaznych pravnych predpisov v prijimacom konani na vysokoskolske studium,

j) preskumava pravoplatne rozhodnutia akademickych funkcionarov vysokych skol mimo odvolacieho konania vo veciach podla tohto zakona, na ktore sa vztahuju vseobecne predpisy o spravnom konani ( 34).6)

(2) Minister

a) na navrh vysokych skol predklada prezidentovi Slovenskej republiky navrhy na vymenovanie profesorov, vymenovanie rektorov a odvolanie rektorov,

b) poveruje do vymenovania noveho rektora vykonom funkcie rektora, najviac na tri mesiace, osobu z akademickych funkcionarov vysokej skoly alebo osobu z profesorov a docentov vysokej skoly na navrh akademickeho senatu vysokej skoly.

c) predklada vlade Slovenskej republiky navrhy na zriadenie novych vysokych skol.".

Poznamka pod ciarou k odkazu 6 znie:


"6) Zakon c. 71/1967 Zb. o spravnom konani (spravny poriadok).".

27. V 16 odsek 2 znie:

"(2) Radu vysokych skol tvoria zastupcovia vysokych skol a fakult zvoleni akademickymi senatmi vysokych skol a akademickymi senatmi fakult.".

28. 16 sa doplna odsekom 4, ktory znie:

"(4) Clenstvo v rade vysokych skol je cestne. Clenovia maju narok na nahradu vydavkov spojenych s vykonom tejto funkcie podla osobitneho predpisu.7) Ministerstvo skolstva financne zabezpecuje cinnost rady vysokych skol ucelovym vyclenenim prostriedkov na cinnost jej sekretariatu.".

Poznamka pod ciarou k odkazu 7 znie:


"7) Zakon c. 119/1992 Zb. o cestovnych nahradach v zneni neskorsich predpisov.".

29. Za 16 sa vklada 16a, ktory znie:

" 16a

Studentska rada vysokych skol

(1) Studentska rada vysokych skol je reprezentantom studentov vysokych skol, ktory zastupuje ich zaujmy vo vztahu k ministerstvu skolstva.

(2) Studentsku radu vysokych skol tvoria zvoleni zastupcovia studentskych casti akademickych senatov vysokych skol a studentskych casti akademickych senatov fakult. Za clena studentskej rady vysokych skol moze byt zvoleny len student vysokej skoly.

(3) Studentska rada vysokych skol

a) zastupuje zaujmy studentov vysokych skol navonok,

b) vyjadruje sa k podstatnym otazkam, navrhom a opatreniam v oblasti vysokoskolskeho studia.

(4) Clenstvo v studentskej rade vysokych skol je cestne. Ministerstvo skolstva financne zabezpecuje cinnost studentskej rady vysokych skol ucelovym vyclenenim prostriedkov na cinnost jej sekretariatu. Nahrada vydavkov spojenych s vykonom funkcie clena studentskej rady vysokych skol sa poskytuje podla osobitneho predpisu.8)".

Poznamka pod ciarou k odkazu 8 znie:


"8) 1 ods. 1 pism. d) zakona c. 119/1992 Zb.".

30. 17 vratane nadpisu znie:

" 17

Akreditacna komisia

(1) Akreditacnu komisiu zriaduje vlada Slovenskej republiky ako svoj poradny organ. Za clenov akreditacnej komisie vymenuva vyznamnych pracovnikov z vysokych skol, odbornych a vedeckych ustanovizni.

(2) Akreditacna komisia

a) vyjadruje sa k navrhom na zriadenie, zlucenie, rozdelenie a zrusenie vysokych skol a fakult ( 3 a 4 ods. 2) a k navrhom studijnych odborov vysokych skol a fakult ( 10 ods. 1 pism. i)),

b) vyjadruje sa k ziadosti zriadovatela nestatnej vysokej skoly o financny prispevok na jej cinnost zo statneho rozpoctu ( 6 ods.1),

c) vykonava cinnost podla 15 ods. 1 pism. g) a h).

(3) Ministerstvo skolstva financne zabezpecuje cinnost akreditacnej komisie ucelovym vyclenenim prostriedkov na cinnost jej sekretariatu. Nahrada vydavkov spojenych s vykonom funkcie clena akreditacnej komisie sa poskytuje podla osobitneho predpisu.7)".

31. Nazov siedmej casti znie:

"Vysokoskolske studium, vedecka vychova a celozivotne vzdelavanie obcanov".

32. 18 sa doplna odsekmi 5 az 8, ktore zneju:

"(5) Skolsky rok sa zacina 1. septembra bezneho roka a konci sa 31. augusta nasledujuceho roka. Organizaciu skolskeho roka urcuje statut fakulty alebo statut vysokej skoly, ak sa vysoka skola necleni na fakulty.

(6) Podmienky prijimania cudzincov na studium na vysoku skolu su rovnake ako pre obcanov Slovenskej republiky. V odovodnenych pripadoch moze akademicky senat fakulty na navrh dekana tieto podmienky primerane prisposobit.

(7) Dekan moze za podmienok urcenych v statute fakulty povolit studentovi prerusenie vysokoskolskeho studia; pocas prerusenia nema prava a povinnosti studenta podla 26.

(8) Student moze cast studia absolvovat aj na inej vysokej skole alebo na zahranicnej vysokej skole; ak tato cast studia je sucastou studijneho programu, dekan neprerusuje takemuto studentovi studium.".

33. Za 18 sa vklada 18a, ktory znie:

" 18a

Druhy vysokoskolskeho studia

a) bakalarske studium, ktore je obsahovo ucelena cast vysokoskolskeho studia; trva najmenej tri roky. Po skonceni bakalarskeho studia mozno pokracovat vo vysokoskolskom studiu podla pismena b), ktore trva najmenej jeden rok,

b) magisterske studium a inzinierske studium, ktore trvaju najmenej styri roky a doktorske studium v lekarskych odboroch a veterinarskych odboroch studia, ktore trva sest rokov,

c) doktorandske studium, ktore je formou vedeckej vychovy alebo umeleckej vychovy; v dennej forme trva tri roky a v externej forme pat rokov.".

34. 19 znie:

" 19

(1) Vysokoskolske studium sa ukoncuje podla jednotlivych druhov takto:

a) bakalarske studium vykonanim statnej skusky; sucastou statnej skusky je obhajoba zaverecnej prace, ak tak urci statut fakulty alebo statut vysokej skoly, ktora sa necleni na fakulty,

b) magisterske studium, inzinierske studium a doktorske studium vykonanim statnej skusky; ak to urci statut fakulty (pri vysokych skolach, ktore sa neclenia na fakulty, statut vysokej skoly), je sucastou statnej skusky aj obhajoba diplomovej prace,

c) doktorandske studium po vykonani dizertacnej skusky obhajobou dizertacnej prace.

(2) Diplomovou pracou a statnou skuskou ma student preukazat sposobilost tvorivo pracovat v odbore, v ktorom studoval. Dizertacnou skuskou a obhajobou dizertacnej prace ma doktorand preukazat schopnost samostatne vedecky pracovat alebo schopnost vytvorit vrcholne technicke dielo alebo umelecke dielo alebo predviest vrcholny umelecky vykon.".

35. 20 az 22 vratane nadpisu nad 22 zneju:

" 20

Student prestava byt studentom vysokej skoly skoncenim vysokoskolskeho studia ( 19 ods. 1 pism. a) a b)), vylucenim zo studia pre neprospech, vylucenim zo studia na zaklade pravoplatne ulozeneho disciplinarneho opatrenia alebo zanechanim studia. V pripade, ak student neskonci studium v termine urcenom studijnym programom, prestava byt studentom vysokej skoly koncom skolskeho roka, v ktorom mal skoncit vysokoskolske studium.

21

(1) Vysoke skoly priznavaju absolventom vysokoskolskeho studia podla 18a pism. a) a b) tieto tituly:

a) v bakalarskom studiu titul "bakalar" (v skratke "Bc."),

b) v magisterskom studiu akademicky titul "magister" (v skratke "Mgr."), v umeleckych odboroch studia akademicky titul "magister umenia" (v skratke "Mgr.art."),

c) v inzinierskom studiu v technickych, podohospodarskych a ekonomickych odboroch studia akademicky titul "inzinier" (v skratke "Ing.") a v odboroch studia architektury a urbanizmu akademicky titul "inzinier-architekt" (v skratke "Ing.arch."),

d) v doktorskom studiu v lekarskych odboroch studia akademicky titul "doktor mediciny" (v skratke "MUDr.") a vo veterinarskych odboroch studia akademicky titul "doktor veterinarskej mediciny" (v skratke "MVDr.").

(2) Absolventi studijnych odborov, v ktorych sa udeluje akademicky titul "magister", mozu vykonat rigoroznu skusku, ktorej sucastou je aj obhajoba rigoroznej prace. Po jej vykonani im vysoke skoly priznavaju akademicky titul

a) v prirodovednych studijnych odboroch "doktor prirodnych vied" (v skratke "RNDr."),

b) vo farmaceutickych studijnych odboroch "doktor farmacie" (v skratke "PharmDr."),

c) v spolocenskovednych a umenovednych studijnych odboroch "doktor filozofie" (v skratke "PhDr."),

d) v pravnickych studijnych odboroch a bezpecnostnych studijnych odboroch s pravnym zameranim "doktor prav" (v skratke "JUDr."),

e) v ucitelskych studijnych odboroch a telovychovnych studijnych odboroch "doktor pedagogiky" (v skratke "PaedDr."),

f) v teologickych studijnych odboroch "doktor teologie" (v skratke "ThDr.").

(3) Absolventom vysokoskolskeho studia podla odseku 1 vydavaju vysoke skoly diplom s uvedenim studijneho odboru, titulu alebo akademickeho titulu a vysvedcenie o statnej skuske. Absolventom magisterskeho studia, ktori vykonaju rigoroznu skusku, vydavaju vysoke skoly diplom s uvedenim studijneho odboru a akademickeho titulu podla odseku 2. Vysoke skoly vydavaju absolventom vysokoskolskeho studia podla odsekov 1 a 2 aj ine osvedcenia.

22
Doktorandske studium

(1) Doktorandske studium je najvyssim druhom vysokoskolskeho vzdelavania. Cielom doktorandskeho studia je pripravit doktoranda na samostatnu tvorivu vedeckovyskumnu pracu alebo majstrovsku umelecku pracu ziskanim ucelenych teoretickych vedomosti a zvladnutim metodiky vedeckej alebo umeleckej prace, preukazanym na vedeckom alebo umeleckom projekte, a tak poskytnut doktorandovi v prislusnom vednom odbore alebo v umeleckom odbore najvyssi stupen vysokoskolskeho vzdelania.

(2) Vysoke skoly alebo fakulty a externe vzdelavacie institucie podla odseku 3 uskutocnuju vychovu doktorandov vo vednych odboroch a umeleckych odboroch ustanovenych vseobecne zavaznym pravnym predpisom vydanym podla tohto zakona.

(3) Externou vzdelavacou instituciou je vedecke pracovisko Slovenskej akademie vied alebo ina ustanovizen vedy, vzdelavania, vyskumu, techniky alebo umenia, ktora na navrh alebo po vyjadreni akreditacnej komisie ma ministerstvom skolstva priznane pravo konat doktorandske studium aspon v jednom vednom odbore alebo umeleckom odbore.

(4) Institucie uvedene v odseku 2, ktore maju priznane pravo konat doktorandske studium v tom istom vednom odbore alebo umeleckom odbore, zriaduju na ucely doktorandskeho studia spolocnu odborovu komisiu.

(5) Doktorandske studium sa uskutocnuje v dennej forme alebo externej forme.".

36. Za 22 sa vkladaju 22a az 22c, ktore zneju:

" 22a

(1) Uchadzaca o doktorandske studium mozno prijat na toto studium, ak ma skoncene vysokoskolske studium podla 19 ods. 1 pism. b). Prijaty uchadzac sa dnom zapisu stava doktorandom.

(2) Sucastou studijneho programu doktoranda v dennej forme vedeckej vychovy alebo umeleckej vychovy je vykonavanie pedagogickej cinnosti alebo inej odbornej cinnosti v rozsahu ustanovenom vseobecne zavaznym pravnym predpisom vydanym podla tohto zakona.

(3) Dekan alebo veduci externej vzdelavacej institucie moze za podmienok ustanovenych vseobecne zavaznym pravnym predpisom vydanym podla tohto zakona prerusit doktorandovi studium na jeho ziadost; pocas prerusenia nema prava a povinnosti doktoranda.

(4) Doktorand moze cast studia absolvovat aj na inej vysokej skole, externej vzdelavacej institucii, v inej ustanovizni vedy, vzdelavania, techniky a umenia alebo na zahranicnej vysokej skole; ak je tato cast studia sucastou studijneho programu, dekan alebo veduci externej vzdelavacej institucie neprerusuje takemu doktorandovi studium.

(5) Doktorand prijaty na dennu formu doktorandskeho studia ma prava a povinnosti podla 26.

(6) Doktorand prestava byt doktorandom uplynutim casu urceneho na studium, zanechanim studia, vylucenim zo studia pre neplnenie studijneho programu alebo skoncenim studia.

(7) Po uspesnej obhajobe dizertacnej prace spolocna odborova komisia zriadena podla 22 ods. 4 predlozi do tridsiatich dni odo dna konania obhajoby navrh na udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti a spravu so spismi o obhajobe prislusnej vedeckej rade fakulty, ktora je opravnena rozhodovat o udeleni vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko- akademickej hodnosti v danom odbore. Vedecka rada fakulty rozhodne o navrhu na udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti najneskor do siestich mesiacov odo dna, ked ho dostala.

(8) Fakulty alebo vysoke skoly, ak sa neclenia na fakulty, udeluju absolventom doktorandskeho studia vo vednych odboroch vedecko-akademicku hodnost "philosophiae doctor" (v skratke "PhD."); absolventom doktorandskeho studia v umeleckych odboroch udeluju vysoke skoly umelecko-akademicku hodnost "artis doctor" (v skratke "ArtD."). Vedecko-akademicka hodnost a umelecko- akademicka hodnost sa uvadza v skratke za menom a priezviskom.

  1. Absolventom doktorandskeho studia vydavaju vysoke skoly diplom s uvedenim vedneho odboru alebo umeleckeho odboru a udelenej vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko- akademickej hodnosti, s uvedenim nazvu fakulty alebo externej vzdelavacej institucie, na ktorej sa doktorandske studium konalo.

22b

(1) Na ucely zdravotneho poistenia, nemocenskeho poistenia, dochodkoveho zabezpecenia a na ucely platenia prispevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky ma doktorand v dennej forme doktorandskeho studia postavenie zamestnanca.9)

(2) Pracovnopravne vztahy medzi doktorandom v dennej forme doktorandskeho studia a vysokou skolou, fakultou alebo Slovenskou akademiou vied a inou ustanoviznou vedy, vyskumu, techniky alebo umenia sa spravuju

a) Zakonnikom prace s vynimkou tychto ustanoveni:

27 az 33, 35 az 47, 49 az 60, 65, 68 az 71, 74, 75, 96 az 99a, 111 az 119, 122, 123, 129, 137, 142, 142b az 144, 147, 155, 163 az 168, 227 a 227a, 267 a 269; ustanovenia 61 az 64 Zakonnika prace sa pouziju primerane,

b) nariadenim vlady Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 223/1988 Zb., ktorym sa vykonava Zakonnik prace v zneni neskorsich predpisov s vynimkou tychto ustanoveni:

1, 3, 6, 15, 35, 39, 40 ods. 2 a 3 a 47 ods. 2.

(3) Fakulta, vysoka skola, ak sa necleni na fakulty alebo externa vzdelavacia institucia podla 22 ods. 3 poskytuje doktorandovi v dennej forme doktorandskeho studia stipendium na cas trvania doktorandskeho studia, ktore sa posudzuje ako plat. Podrobnosti o poskytovani stipendia ustanovi vseobecne zavazny pravny predpis vydany podla tohto zakona.

(4) Doktorandovi v dennej forme doktorandskeho studia, ktory si plni ulohy studijneho programu v zdraviu skodlivom prostredi, sa stipendium zvysi o sumu zodpovedajucu priplatku, ktory patri zamestnancom v pracovnom pomere.10)

(5) Externe doktorandske studium sa moze uskutocnovat za uhradu nakladov na studium.

22c

Absolventi vysokych skol, ktori vysledkami svojej prace preukazali schopnost samostatne vedecky pracovat alebo schopnost vytvorit vrcholne umelecke dielo alebo predviest vrcholny umelecky vykon, a neziskali este vedecko-akademicku hodnost alebo umelecko-akademicku hodnost, mozu so suhlasom vedeckej rady fakulty alebo vedeckej rady vysokej skoly, ak sa tato necleni na fakulty, predlozit po vykonani dizertacnej skusky dizertacnu pracu na obhajobu aj bez predchadzajuceho absolvovania doktorandskeho studia.".

Poznamky pod ciarou k odkazom 9 a 10 zneju:


"9) Zakon Narodnej rady Slovenskej republiky c. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poisteni, financovani zdravotneho poistenia, o zriadeni Vseobecnej zdravotnej poistovne a o zriadovani rezortnych, odvetvovych, podnikovych a obcianskych zdravotnych poistovni v zneni neskorsich predpisov.

Zakon Narodnej rady Slovenskej republiky c. 274/1994 Z.z. o Socialnej poistovni v zneni neskorsich predpisov.

Zakon Narodnej rady Slovenskej republiky c. 10/1993 Z.z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplneni niektorych dalsich zakonov v zneni neskorsich predpisov.

10) Nariadenie vlady Slovenskej republiky c. 227/1992 Zb. o poskytovani osobitneho priplatku za pracu v stazenych a zdraviu skodlivych pracovnych podmienkach.".

37. 23 znie:

" 23

Vysoka skola uskutocnuje vysokoskolske studium v studijnych odboroch urcenych statutom vysokej skoly.".

38. 24 ods. 1 sa doplna pismenom c), ktore znie:

"c) zabezpecuju vyucovanie cudzich jazykov a statne jazykove skusky pre obcanov a vyucovanie slovenskeho jazyka ako cudzieho jazyka a statnu skusku zo slovenskeho jazyka pre cudzincov s dosledkami podla osobitnych predpisov.11)".

Poznamka pod ciarou k odkazu 11 znie:


"11) 28 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 279/1993 Zb. o skolskych zariadeniach.

Vyhlaska Ministerstva skolstva Slovenskej republiky c. 44/1996 Z.z. o jazykovych skolach a statnych jazykovych skolach a o statnych jazykovych skuskach.".

Doterajsie odkazy 1 az 3 a poznamky pod ciarou k tymto odkazom sa oznacuju ako 12 az 14.

39. 25 vratane nadpisu znie:

" 25

Uznavanie dokladov o vysokoskolskom studiu

vydanych zahranicnou vysokou skolou

(1) Diplomy, pripadne ine doklady o vysokoskolskom studiu alebo o vykonanych skuskach, ako aj doklady o udeleni vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti (dalej len "doklad o studiu"), vydane zahranicnou vysokou skolou platia na uzemi Slovenskej republiky, iba ak boli vyslovne uznane (nostrifikovane). O nostrifikacii rozhoduje vysoka skola, na ktorej su rovnake alebo podobne studijne odbory alebo vedne (umelecke) odbory; v spornych pripadoch alebo ak niet v Slovenskej republike takej vysokej skoly, rozhoduje ministerstvo skolstva. Pri nostrifikacii sa rozhodne aj o priznani titulu alebo akademickeho titulu a vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti podla tohto zakona.

(2) Nenostrifikuju sa doklady o studiu, vydane zahranicnou vysokou skolou statu, s ktorym Slovenska republika uzavrela medzinarodnu zmluvu o vzajomnom uznavani rovnocennosti dokladov o vzdelani.".

40. V 26 ods. 1 pism. d) a f) zneju:

"d) mat zastupenie v samospravnych organoch vysokej skoly, fakulty a v studentskej rade vysokych skol,

f) slobodne uplatnovat nazory a pripomienky k vysokemu skolstvu.".

41. V 26 ods. 2 znie:

"(2) Vysoke skoly

a) poskytuju studentom stipendium a hmotne zabezpecenie za podmienok ustanovenych vseobecne zavaznym pravnym predpisom,

b) utvaraju studentom podmienky na vyucbu cudzich jazykov a telesnu vychovu a sport.".

42. V 26 ods. 4 sa slovo "karnej" nahradza slovom "disciplinarnej".

43. 27 vratane nadpisu znie:

" 27

Ucitelia a vedecki pracovnici vysokych skol

(1) Na vysokych skolach posobia ako ucitelia vykonavajuci vedecku, umelecku a pedagogicku cinnost profesori, docenti, hostujuci profesori, hostujuci docenti, odborni asistenti, asistenti; ako ucitelia vykonavajuci pedagogicku cinnost posobia na vysokych skolach lektori. Na vysokych skolach mozu posobit aj vedecki pracovnici a umelecki pracovnici.

(2) Pedagogicku cinnost na vysokych skolach mozu vykonavat aj vedecki pracovnici alebo umelecki pracovnici.

(3) Podmienkou ziskania vedecko-pedagogickeho titulu alebo umelecko-pedagogickeho titulu "docent" je uspesna habilitacia na zaklade habilitacnej prace. Habilitacne konanie sa zacne podanim ziadosti a predlozenim habilitacnej prace.

(4) Podmienkou ziskania vedecko-pedagogickeho titulu alebo umelecko-pedagogickeho titulu "profesor" je predchadzajuce ziskanie titulu docent podla odseku 3.

(5) Vedecko-pedagogicky (umelecko-pedagogicky) titul "hostujuci profesor" priznava rektor na navrh vedeckej rady vysokej skoly takemu externemu pracovnikovi pocas jeho posobenia na vysokej skole, ktory je preukazatelne vyznamnou vedeckou (umeleckou) osobnostou v prislusnom vednom (umeleckom) odbore.

(6) Vedecko-pedagogicky (umelecko-pedagogicky) titul "hostujuci docent" priznava dekan na navrh vedeckej rady fakulty takemu externemu pracovnikovi pocas jeho posobenia na fakulte, ktory preukazatelne dosiahol vyznamne vedecke vysledky alebo vytvoril majstrovske umelecke diela.

(7) Miesta ucitelov a vedeckych pracovnikov vysokych skol a fakult sa obsadzuju vyberovym konanim. Sposob vyberoveho konania urci poriadok vysokej skoly alebo fakulty o vyberovom konani.

(8) Pracovny pomer s profesorom, docentom, vedeckym pracovnikom s priznanym vedeckym kvalifikacnym stupnom I a IIa sa sa moze dohodnut len na neurcity cas.

(9) Pracovny pomer novoprijimanych hostujucich profesorov, hostujucich docentov, odbornych asistentov, asistentov, lektorov, umeleckych pracovnikov a vedeckych pracovnikov, s vynimkou vedeckych pracovnikov podla odseku 8, sa dojednava na urcity cas, najviac na pat rokov. Pracovny pomer asistentov mozno predlzit najviac o dalsie dva roky. Pracovny pomer odbornych asistentov mozno predlzit najviac o dalsich pat rokov. Pracovny pomer lektorov, umeleckych pracovnikov a vedeckych pracovnikov mozno predlzit podla rozhodnutia dekana. Pracovny pomer sa predlzuje o cas materskej dovolenky, dalsej materskej dovolenky a cas vykonu zakladnej (nahradnej) vojenskej sluzby alebo civilnej sluzby. Na lekarskych, farmaceutickych a veterinarskych fakultach a pracoviskach vysokych skol, kde je podmienkou cinnosti pracovnikov skoncenie stupnov specializacnej pripravy, cas, na ktory sa predlzuje pracovny pomer, urci dekan; tento cas moze byt najviac desat rokov.

(10) Ucitela vysokej skoly moze dekan alebo rektor, ak sa vysoka skola necleni na fakulty, uvolnit na primerane casove obdobie z plnenia pedagogickych uloh a umoznit mu, aby sa venoval iba vedeckej praci alebo umeleckej praci.

(11) Pracovny pomer ucitelov, vedeckych pracovnikov a umeleckych pracovnikov vysokych skol sa skonci koncom skolskeho roka, v ktorom dovrsia 65 rokov veku, ak sa ich pracovny pomer neskoncil podla osobitnych predpisov.15) Dekan (rektor) so suhlasom akademickeho senatu fakulty (vysokej skoly) moze vyhoviet ziadosti ucitela vysokej skoly o predlzenie pracovneho pomeru v trvani najviac na jeden rok, a to aj opakovane, aj po dovrseni tohto veku. Dekan (rektor) moze vyhoviet ziadosti profesora, docenta alebo vedeckeho pracovnika o pokracovanie v jeho vedeckej praci na vysokej skole aj po skonceni jeho pracovneho pomeru.".

Poznamka pod ciarou k odkazu 15 znie:


"15) 42 Zakonnika prace.".

44. V 28 ods. 1 pism. h) znie:

"h) sposob volby kandidata na rektora, sposob prijatia navrhu na jeho odvolanie a sposob vyberu kandidata na poverenie vykonavanim funkcie rektora ministrom podla 10 ods. 1 pism. c) tohto zakona,".

45. V 28 odsek 3 znie:

"(3) Podmienkou platnosti statutu vysokej skoly vratane jeho zmien a doplnkov je jeho registracia ministerstvom skolstva, pri ktorej sa posudzuje sulad ich ustanoveni s tymto zakonom a ostatnymi vseobecne zavaznymi pravnymi predpismi. Ak ministerstvo skolstva odmietne registrovat statut vysokej skoly, vysoka skola moze podat opravny prostriedok na Najvyssi sud Slovenskej republiky.".

46. V 29 ods. 1 sa na konci pripajaju slova "a poriadok fakulty o vyberovom konani.".

47. V 29 odsek 2 znie:

"(2) Podmienkou platnosti statutu fakulty vratane jeho zmien a doplnkov je jeho registracia ministerstvom skolstva po jeho predchadzajucom schvaleni akademickym senatom vysokej skoly, pri ktorom sa posudzuje sulad ich ustanoveni so statutom vysokej skoly. Pri registracii statutu fakulty sa posudzuje sulad ustanoveni statutu fakulty alebo jeho doplnkov a zmien s tymto zakonom a ostatnymi vseobecne zavaznymi pravnymi predpismi. Ak ministerstvo skolstva odmietne registrovat statut fakulty, fakulta moze podat opravny prostriedok na Najvyssi sud Slovenskej republiky.".

48. 30 vratane nadpisu znie:

" 30

Vojenske vysoke skoly

(1) Na vojenske vysoke skoly a fakulty sa vztahuju ustanovenia tohto zakona s tymito vynimkami:

a) fakulty vojenskych vysokych skol zriaduje, rozdeluje, zlucuje a zrusuje minister obrany Slovenskej republiky (dalej len "minister obrany"),

b) navrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora z profesorov alebo docentov vojenskej vysokej skoly predklada prezidentovi Slovenskej republiky minister obrany,

c) prorektorov vojenskych vysokych skol vymenuva a odvolava minister obrany; vymenuva ich z profesorov a docentov,

d) dekanov a prodekanov vojenskej vysokej skoly vymenuva a odvolava minister obrany; vymenuva ich z profesorov a docentov vojenskych vysokych skol,

e) financne prostriedky vojenskym vysokym skolam a ich fakultam, vedeckym, pedagogickym, vyvojovym, hospodarskym a informacnym pracoviskam a ucelovym zariadeniam prideluje a ich vyuzitie kontroluje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (dalej len "ministerstvo obrany"),

f) vedecke, pedagogicke, vyvojove, hospodarske a informacne pracoviska vojenskych vysokych skol a fakult zriaduje ministerstvo obrany,

g) pocet a strukturu pracovnikov vojenskych vysokych skol a ich fakult, ako aj ich studijne programy a studijne odbory schvaluje ministerstvo obrany,

h) uverejnovanie vysledkov vedeckeho badania podla 2 a pravo studentov podla 26 ods. 1 pism. b) sa uskutocnuje v sulade s predpismi na ochranu statneho tajomstva a sluzobneho tajomstva,

ch) ustanovenie 27 ods. 9 a 11 sa na ucitelov a vedeckych pracovnikov vojenskych vysokych skol, ktori su vojakmi v cinnej sluzbe, vztahuju primerane v sulade s osobitnymi predpismi16),

i) po zriadeni fakulty vojenskej vysokej skoly vykonava do vymenovania dekana funkciu statutarneho organu fakulty osoba poverena ministrom obrany,

j) po odvolani rektora alebo po predcasnom skonceni funkcneho obdobia rektora z inych dovodov (napr. z osobnych alebo zdravotnych dovodov) poveruje minister obrany do vymenovania noveho rektora vykonom funkcie rektora osobu z akademickych funkcionarov vojenskej vysokej skoly, alebo z profesorov a docentov vojenskej vysokej skoly,

k) po odvolani dekana alebo po predcasnom skonceni funkcneho obdobia dekana z inych dovodov (napr. z osobnych alebo zdravotnych dovodov) minister obrany na navrh rektora poveri do vymenovania noveho dekana vykonom funkcie dekana osobu z akademickych funkcionarov fakulty vojenskej vysokej skoly, alebo osobu z profesorov alebo docentov fakulty vojenskej vysokej skoly,

l) rektor za svoju cinnost zodpoveda ministrovi obrany,

m) veducimi pracovnikmi vojenskej vysokej skoly su zastupca rektora, kvestor a veduci pedagogickych, vyvojovych, hospodarskych a informacnych pracovisk a ucelovych zariadeni,

n) zastupca rektora zabezpecuje vojensky vycvik a dalsie ulohy suvisiace s vojenskym charakterom vojenskej vysokej skoly,

o) hladiska, podla ktorych sa urcuje potrebna sposobilost studentov na vysokoskolske studium v studijnych odboroch a sposob jej overovania, urci minister obrany,

p) minister obrany na navrh vojenskych vysokych skol predklada prezidentovi Slovenskej republiky navrhy na vymenovanie profesorov.

(2) Posobnost ministerstva skolstva a ministra podla 3 ods. 3, 15 ods. 1 pism. a), b), c), d), f), g), h), ch), i) a j), odsek 2 pism. c), 25 ods. 1, 28 ods. 3, 29 ods. 2, 41, 43a ods. 3 a 4 a 43d ods. 2 vykonava ministerstvo obrany a minister obrany.

(3) Na vojenske vysoke skoly a vojenske fakulty sa nevztahuju ustanovenia 10 ods. 1 pism. a), c) a d) a odsek 2 pism. b) a c).".

Poznamka pod ciarou k odkazu 16 znie:


"16) Branny zakon c. 92/1949 Zb. v zneni neskorsich predpisov.

Zakon c. 76/1959 Zb. o niektorych sluzobnych pomeroch vojakov v zneni neskorsich predpisov.".

49. 31 vratane nadpisu znie:

" 31

Policajne vysoke skoly

(1) Na policajne vysoke skoly a ich fakulty sa vztahuju ustanovenia tohto zakona s tymito vynimkami:

a) fakulty policajnych vysokych skol sa zriaduju, zlucuju, rozdeluju a zrusuju rozhodnutim ministra vnutra Slovenskej republiky (dalej len "minister vnutra") po predchadzajucom vyjadreni akreditacnej komisie; rovnakym sposobom sa ustanovuje ich nazov a sidlo,

b) navrhy na vymenovanie alebo odvolanie rektorov policajnych vysokych skol predklada prezidentovi Slovenskej republiky minister vnutra,

c) minister vnutra na navrh policajnych vysokych skol predklada prezidentovi Slovenskej republiky navrhy na vymenovanie profesorov,

d) prorektorov policajnych vysokych skol, dekanov a prodekanov ich fakult vymenuva a odvolava minister vnutra na navrh rektora,

e) financne prostriedky policajnym vysokym skolam, ich fakultam, vedeckym, pedagogickym, vyvojovym, hospodarskym a informacnym pracoviskam a ucelovym zariadeniam prideluje a ich vyuzitie kontroluje Ministerstvo vnutra Slovenskej republiky (dalej len "ministerstvo vnutra"),

f) pocet a strukturu pracovnikov policajnych vysokych skol a ich fakult schvaluje ministerstvo vnutra,

g) studijne odbory a ich zamerania schvaluje ministerstvo vnutra,

h) hladiska na urcenie potrebnej sposobilosti uchadzacov o studium na policajnej vysokej skole schvaluje ministerstvo vnutra na navrh dekana a na policajnej vysokej skole, ktora sa necleni na fakulty, na navrh rektora,

ch) vedecke, pedagogicke, vyvojove, hospodarske a informacne pracoviska a ucelove zariadenia policajnych vysokych skol a ich fakult zriaduje ministerstvo vnutra,

i) uverejnovanie vysledkov vedeckeho badania podla 2 a pravo studentov podla 26 ods. 1 pism. b) sa uskutocnuje v sulade s predpismi na ochranu statneho tajomstva a sluzobneho tajomstva,

j) ustanovenie 27 ods. 9 a 11 sa na ucitelov a vedeckych pracovnikov policajnych vysokych skol, ktori su v sluzobnom pomere prislusnikov Policajneho zboru, vztahuje primerane v sulade s osobitnym predpisom.17)

k) absolventom policajnej vysokej skoly po skonceni rigorozneho konania sa priznava titul podla 21 ods. 2 pism. d).

(2) Posobnost ministerstva skolstva a ministra podla 3 ods. 3, 15, 25 ods. 1, 28 ods. 3, 29 ods. 2, 41, 43a ods. 3 a 4 a 43d ods. 2 vykonava ministerstvo vnutra a minister vnutra.".

Poznamka pod ciarou k odkazu 17 znie:


"17) Zakon Slovenskej narodnej rady c. 410/1991 Zb. o sluzobnom pomere prislusnikov Policajneho zboru Slovenskej republiky v zneni neskorsich predpisov.".

50. Za 33 sa vklada 33a, ktory vratane nadpisu znie:

" 33a

Nestatne vysoke skoly

(1) Inu vysoku skolu ako statnu vratane pobocky zahranicnej univerzity alebo jej podobnej vzdelavacej ustanovizne (dalej len "nestatna vysoka skola") mozno zriadit a zrusit len zakonom po splneni podmienok uvedenych v odsekoch 2 az 4.

(2) Ziadost o zriadenie alebo zrusenie nestatnej vysokej skoly moze predlozit fyzicka osoba alebo pravnicka osoba; predklada ju ministerstvu skolstva.

(3) Ziadost o zriadenie nestatnej vysokej skoly musi obsahovat

a) sposob financneho zabezpecenia,

b) navrh na clenenie na fakulty, ak sa bude vysoka skola clenit na fakulty,

c) navrh statutu, studijneho programu a skusobneho poriadku,

d) doklad o vedeckej a pedagogickej kvalifikacii ucitelov, vedeckych pracovnikov a umeleckych pracovnikov, ktori budu posobit na tejto vysokej skole.

(4) Ministerstvo skolstva posudi splnenie podmienok na zriadenie nestatnej vysokej skoly do siestich mesiacov po doruceni vyjadrenia akreditacnej komisie; rovnako posudi ziadost o zrusenie nestatnej vysokej skoly do siestich mesiacov od jej dorucenia.

(5) V nestatnych vysokych skolach sa vysokoskolske studium uskutocnuje za uhradu nakladov na studium.

(6) Na nestatne vysoke skoly sa ustanovenia tohto zakona vztahuju primerane. Ustanovenia 15 ods. 1 pism. b), e) a f) a odsek 2 pism. b), 26 ods. 2, 30 a 31 sa na tieto vysoke skoly nevztahuju.

(7) Na uzemi Slovenskej republiky nemozu posobit nestatne vysoke skoly, ak nie su zriadene podla tohto zakona.".

51. 34 znie:

" 34

(1) Na rozhodovanie podla tohto zakona vo veciach doktorandskeho studia ( 22a), poskytovania stipendii ( 26 ods. 2) a ukladania disciplinarnych opatreni ( 26 ods. 4) sa vztahuju vseobecne predpisy o spravnom konani.6)

(2) Na rozhodovanie podla tohto zakona vo veciach habilitacneho konania a konania na vymenovanie profesorov ( 27 ods. 3 a 4) sa vztahuju vseobecne predpisy o spravnom konani,6) ak tento zakon neustanovuje inak.

(3) Proti rozhodnutiu podla odseku 2 mozno podat odvolanie na ten organ, ktory ho vydal. O odvolani proti rozhodnutiu vedeckej rady fakulty rozhoduje vedecka rada vysokej skoly, o odvolani proti rozhodnutiu vedeckej rady vysokej skoly rozhoduje ministerstvo skolstva (dalej len "odvolaci organ").

  1. Odvolaci organ napadnute rozhodnutie zrusi, ak bolo vydane v rozpore so zakonom alebo inym vseobecne zavaznym pravnym predpisom a vrati ho organu, ktory ho vydal, s odovodnenim; inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdi.".

52. 35 ods. 1 znie:

"(1) Podrobnosti o zriadovani a cinnosti akreditacnej komisie upravuje vlada Slovenskej republiky nariadenim.".

53. Za 35 sa vklada 35a, ktory znie:

" 35a

Ministerstvo skolstva sa splnomocnuje na vydanie vseobecne zavazneho pravneho predpisu, ktory ustanovi

a) vedne odbory a umelecke odbory doktorandskeho studia, podrobnosti o prijimacom konani, priebehu a ukoncovani doktorandskeho studia a o poskytovani stipendia doktorandom dennej formy doktorandskeho studia,

b) podrobnosti o rigoroznych skuskach a obhajobach rigoroznych prac,

c) podrobnosti o zriadovani, posobnosti, riadeni, cinnosti a financnom zabezpeceni fakultnych (univerzitnych) cvicnych skol a fakultnych (univerzitnych) cvicnych skolskych zariadeni,

d) podrobnosti o zabezpeceni studentov vysokych skol v obdobi pedagogickej praxe alebo odbornej praxe.".

54. Za 37 sa vkladaju 37a a 37b, ktore zneju:

" 37a

(1) Zriadovatel pobocky zahranicnej univerzity alebo podobnej vzdelavacej ustanovizne, ktora nie je nestatnou vysokou skolou podla tohto zakona, ale do nadobudnutia ucinnosti tohto zakona posobi na uzemi Slovenskej republiky, do tridsiatich dni po nadobudnuti ucinnosti tohto zakona poda na ministerstvo skolstva ziadost o zriadenie vysokej skoly podla 33a tohto zakona. V pripade zamietnutia ziadosti je zriadovatel povinny pobocku zahranicnej univerzity alebo podobnej vzdelavacej ustanovizne zrusit do dvoch mesiacov od nadobudnutia pravoplatnosti zamietnutia ziadosti.

(2) Ustanovizen, ktora nie je vysokou skolou podla tohto zakona, nesmie pouzivat nazov zhodny alebo podobny s nazvom vysokej skoly, najma nesmie vo svojom nazve pouzivat oznacenie vysoka skola alebo univerzita.

(3) Zriadovatel ustanovizne, ktora nie je vysokou skolou podla tohto zakona, ale do nadobudnutia ucinnosti tohto zakona pouziva nazov uvedeny v predchadzajucom odseku, v pripade zamietnutia ziadosti o zriadenie nestatnej vysokej skoly ministerstvom skolstva, do dvoch mesiacov od zamietnutia ziadosti zmeni jej nazov.

(4) Tomu, kto porusi povinnosti ustanovene v odsekoch 1 az 3, ulozi ministerstvo skolstva pokutu do vysky 10 000 000 Sk. Pokuta je splatna do 30 dni odo dna, ked rozhodnutie, ktorym bola ulozena, nadobudlo pravoplatnost. Vynosy z pokut su prijmom statneho rozpoctu.

37b

(1) Obcianske zdruzenie, ktore nie je studentskou radou vysokych skol podla tohto zakona, nesmie pouzivat nazov zhodny s nazvom Studentska rada vysokych skol. Taketo obcianske zdruzenie, ktore do nadobudnutia ucinnosti tohto zakona pouziva tento nazov, do dvoch mesiacov od tohto dna ho zmeni.

(2) Ak obcianske zdruzenie porusi povinnosti ustanovene v odseku 1, ulozi mu ministerstvo skolstva pokutu do vysky 500 000 Sk. Pokuta je splatna do 30 dni odo dna, ked rozhodnutie, ktorym bola ulozena, nadobudlo pravoplatnost. Vynos z pokuty je prijmom statneho rozpoctu.".

55. 41 znie:

" 41

Vysoke skoly jestvujuce ku dnu nadobudnutia ucinnosti tohto zakona a externe vzdelavacie institucie mozu uskutocnovat doktorandske studium v prislusnych vednych odboroch alebo umeleckych odboroch iba na zaklade rozhodnutia ministerstva skolstva.".

56. 42 znie:

" 42

Vysoke skoly zriadene podla doterajsich predpisov, uvedene v prilohe, su statnymi vysokymi skolami podla tohto zakona.".

57. Za 43 sa vkladaju 43a az 43d, ktore zneju:

" 43a

(1) Vedecka vychova aspirantov uskutocnovana formou internej vedeckej aspirantury, externej vedeckej aspirantury, ucelovej vedeckej aspirantury a vedeckej aspirantury pracovnikov skoliacich pracovisk, ktora sa zacala pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona, moze podla doterajsich predpisov 18) skoncit najneskor do 31. decembra 1998. Od nadobudnutia ucinnosti tohto zakona nemozno prijimat novych aspirantov do uvedenych foriem vedeckej vychovy.

(2) Fakulty a vysoke skoly, ak sa neclenia na fakulty a externe vzdelavacie institucie, na ktorych sa uskutocnuje doktorandske studium, umoznia doterajsim vedeckym aspirantom zo vsetkych skoliacich pracovisk v Slovenskej republike prestup na ich ziadost na doktorandske studium v prislusnom vednom odbore. Pri umozneni prestupu na doktorandske studium sa takymto ucastnikom vedeckej vychovy uznaju uz vykonane skusky.

(3) Fakulta alebo vysoka skola, ak sa vysoka skola necleni na fakulty, na ktorej sa uskutocnuje vedecka vychova formou postgradualneho studia podla doterajsieho 22 a bude sa do siestich mesiacov od nadobudnutia ucinnosti tohto zakona uchadzat o ziskanie prava uskutocnovat doktorandske studium, moze vynimocne uskutocnovat toto studium do rozhodnutia ministerstva skolstva o priznani alebo odnati tohto prava podla 15 ods. 1 pism. h). Doterajsich studentov postgradualneho studia moze fakulta alebo vysoka skola, ak sa necleni na fakulty, preradit na doktorandske studium.

(4) Externa vzdelavacia institucia, ktora ma opravnenie na uskutocnovanie vedeckej vychovy aspirantov podla doterajsich predpisov a bude sa do siestich mesiacov od nadobudnutia ucinnosti tohto zakona uchadzat o ziskanie prava uskutocnovat doktorandske studium, moze vynimocne uskutocnovat toto studium do rozhodnutia ministerstva skolstva o priznani alebo odnati tohto prava podla 15 ods. 1 pism. h).

43b

(1) Vedecko-akademicku hodnost podla 22a ods. 8 su opravneni pouzivat aj absolventi vedeckej vychovy, ktorym bola predo dnom nadobudnutia ucinnosti tohto zakona udelena vedecka hodnost kandidata vied alebo priznany akademicko-vedecky titul doktor podla skorsich predpisov.(19) O tom im vyda prislusna vysoka skola na vlastnu ziadost osvedcenie.

(2) Absolventom umeleckej aspirantury, ktorym bol vydany diplom o umeleckej aspiranture podla skorsich predpisov,20) moze vysoka skola udelit umelecko-akademicku hodnost podla 22a ods. 8.

(3) Absolventi vysokych skol, ktori skoncili studium v studijnych odboroch architektury a urbanizmu pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona a nebol im udeleny akademicky titul "inzinier-architekt" (v skratke "Ing.arch."), su opravneni pouzivat tento titul; vysoka skola im vyda o tom osvedcenie.

(4) Absolventi vysokych skol, ktori skoncili studium v umeleckych studijnych odboroch pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona a nebol im udeleny akademicky titul "magister umenia" (v skratke "Mgr.art."), su opravneni pouzivat tento titul; vysoka skola im vyda o tom osvedcenie.

(5) Vedecka hodnost kandidat vied (v skratke "CSc.") a akademicko-vedecky titul doktor (v skratke "Dr.") ziskane podla doterajsich predpisov zostavaju nedotknute.

43c

Absolventom vysokoskolskeho studia, ktorym bol priznany podla doterajsieho predpisu akademicky titul "magister" a ziskali pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona akademicko-vedecky titul alebo vedecku hodnost v prislusnom vednom odbore, prizna vysoka skola na ich ziadost akademicky titul podla 21 ods. 2. O tom im vyda vysoka skola osvedcenie.

43d

(1) Akademicke senaty vysokych skol a akademicke senaty fakult zvolene pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona, vykonavaju svoju cinnost, ak su zlozene podla tohto zakona v doterajsom zlozeni az do skoncenia svojho volebneho obdobia; ak ich zlozenie nie je v sulade s tymto zakonom, vykonavaju svoju cinnost najneskor do 31. decembra 1996.

(2) Vysoke skoly a fakulty zosuladia svoje statuty s tymto zakonom a predlozia ich do 31. decembra 1996 ministerstvu skolstva na registraciu.

(3) Rada vysokych skol v spolupraci s akademickymi senatmi vysokych skol a akademickymi senatmi fakult zorganizuje na vysokych skolach a fakultach volby do studentskej rady vysokych skol do dvoch mesiacov odo dna nadobudnutia ucinnosti tohto zakona.

(4) Akademicke senaty vysokych skol zvolia novych kandidatov na rektora a akademicke senaty fakult zvolia novych dekanov az po zosuladeni svojho zlozenia s tymto zakonom.".

Poznamky pod ciarou k odkazom 18, 19 a 20 zneju:


"18) Zakon c. 53/1964 Zb. o udelovani vedeckych hodnosti a o Statnej komisii pre vedecke hodnosti.

Zakon c. 39/1977 Zb. o vychove novych vedeckych pracovnikov a o dalsom zvysovani kvalifikacie vedeckych pracovnikov.

Vyhlaska Ceskoslovenskej akademie vied c. 53/1977 Zb. o vychove novych vedeckych pracovnikov a o studijnych pobytoch v zneni vyhlasky c. 5/1986 Zb.

Vyhlaska Ceskoslovenskej akademie vied c. 54/1977 Zb., ktorou sa upravuju niektore podrobnosti o pracovnopravnych vztahoch ucastnikov vedeckej vychovy a studijnych pobytov a o poskytovani stipendii v zneni neskorsich predpisov.

Vyhlaska Slovenskej komisie pre vedecke hodnosti c. 65/1977 Zb. o konani pri udelovani vedeckych hodnosti v zneni vyhlasky c. 302/1990 Zb.

19) 2 ods. 1 pism. a) zakona c. 53/1964 Zb.

Vyhlaska Slovenskej komisie pre vedecke hodnosti c. 65/1977 Zb. v zneni vyhlasky c. 302/1990 Zb.

22 ods. 3 zakona c. 172/1990 Zb. o vysokych skolach

20) Vyhlaska Ministerstva skolstva Slovenskej socialistickej republiky c. 55/1981 Zb. o umeleckej aspiranture.".

58. Za 44 sa vklada 44a, ktory znie:

" 44a

Zrusuju sa:

1. 1, 2 ods. 1 pism. a), 5, 7, 12 ods. 5, 13 a 14 zakona c. 53/1964 Zb. o udelovani vedeckych hodnosti a o Statnej komisii pre vedecke hodnosti,

2. 1, 2, 3,4 az 32, 42 az 44, 47 az 55 ods. 2 a 3 a 56 zakona c. 39/1977 Zb. o vychove novych vedeckych pracovnikov a o dalsom zvysovani kvalifikacie vedeckych pracovnikov,

3. zakon c. 232/1992 Zb. o policajnych vysokych skolach a o zriadeni Policajnej akademie,

4. smernice Ministerstva skolstva pre statne jazykove skusky na vysokych skolach c. 39 270/67-III/2 zo 14. decembra 1966 (registrovane v ciastke c. 47/1967 Zb.),

5. smernice Ministerstva skolstva Slovenskej socialistickej republiky o hospodarskom zabezpeceni studentov vysokych skol v obdobi praxe (registrovane v ciastke c. 10/1970 Zb.),

6. uprava Ministerstva skolstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa menia smernice o hospodarskom zabezpeceni studentov vysokych skol v obdobi praxe c. 6801/70-VS z 13. maja 1970 (registrovana v ciastke c. 38/1970 Zb.),

7. uprava Ministerstva skolstva Slovenskej socialistickej republiky z 19. marca 1973 c. 3100/1973 KV-ML na zabezpecenie telesnej vychovy na vysokych skolach (registrovana v ciastke c. 15/1973 Zb.),

8. uprava Ministerstva skolstva Slovenskej socialistickej republiky z 28. juna 1983 c. 6421/1983-302 o dalsom zvysovani kvalifikacie ucitelov vysokych skol (registrovana v ciastke c. 19/1983 Zb.),

9. 4a vyhlasky Ministerstva skolstva, mladeze a telesnej vychovy Slovenskej republiky c. 326/1990 Zb. o poskytovani stipendii studentom vysokych skol v zneni vyhlasky Ministerstva skolstva Slovenskej republiky c. 106/1996 Z.z.".".

59. Priloha k zakonu c. 172/1990 Zb. o vysokych skolach v zneni neskorsich predpisov znie:

"Zoznam vysokych skol

Univerzita Komenskeho v Bratislave

Univerzita Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach

Slovenska technicka univerzita v Bratislave

Technicka univerzita v Kosiciach

Univerzita veterinarskeho lekarstva v Kosiciach

Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre

Slovenska polnohospodarska univerzita v Nitre

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Trnavska univerzita v Trnave

Zilinska univerzita v Ziline

Presovska univerzita v Presove

Ekonomicka univerzita v Bratislave

Technicka univerzita vo Zvolene

Vysoka skola muzickych umeni v Bratislave

Vysoka skola vytvarnych umeni v Bratislave

Akademia Policajneho zboru v Bratislave

Vojenska akademia v Liptovskom Mikulasi

Vojenska letecka akademia generala Milana

Rastislava Stefanika v Kosiciach".

Cl. II

Zakon Narodnej rady Slovenskej republiky c. 563/1992 Zb. o rozdeleni Nitrianskej univerzity sa meni takto:

V 1 ods. 1 sa slova "Vysoka skola pedagogicka" nahradzaju slovami "Univerzita Konstantina Filozofa" a slova "Vysoka skola polnohospodarska" sa nahradzaju slovami "Slovenska polnohospo- darska univerzita".

Cl. III

Zakon Slovenskej narodnej rady c.121/1979 Zb. o zmene nazvu Vysokej skoly dopravnej v Ziline sa meni takto:

V 1 sa slova "Vysoka skola dopravy a spojov v Ziline" nahradzaju slovami "Zilinska univerzita v Ziline.".

Cl. IV

Zakonne opatrenie Predsednictva Slovenskej narodnej rady c. 370/1992 Zb. o zriadeni Akademie Policajneho zboru Slovenskej republiky sa meni takto:

V 1 ods. 1 a 2 sa vypustaju slova "Slovenskej republiky".

Cl. V

Zakon Slovenskej narodnej rady c. 185/1993 Z.z. o zriadeni Vojenskej akademie v Liptovskom Mikulasi, o zmene nazvu Vysokej vojenskej leteckej skoly Slovenskeho narodneho povstania v Kosiciach a o vojenskom skolstve Armady Slovenskej republiky sa meni takto:

"V 3 ods. 1 a ods. 2 a v 4 ods. 1 a ods. 3 sa slova "Vysoka vojenska skola letectva generala Milana Rastislava Stefanika" nahradzaju slovami "Vojenska letecka akademia generala Milana Rastislava Stefanika" v prislusnom pade.".

Cl. VI

Z a k o n

Narodnej rady Slovenskej republiky

o rozdeleni Univerzity Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach

Narodna rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zakone:

1

(1) Univerzita Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach so sidlom v Kosiciach sa rozdeluje na dve vysoke skoly s nazvami Univerzita Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach a Presovska univerzita v Presove.

(2) Na novovzniknutej Univerzite Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach sa zriadia: Lekarska fakulta, Prirodovedecka fakulta a Pravnicka fakulta so sidlami v Kosiciach, na Presovskej univerzite v Presove sa zriadia: Filozoficka fakulta, Pedagogicka fakulta, Fakulta humanitnych a prirodnych vied, Greckokatolicka bohoslovecka fakulta a Pravoslavna bohoslovecka fakulta so sidlami v Presove.

(3) Sidlom Univerzity Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach su Kosice, sidlom Presovskej univerzity v Presove je Presov.

2

Zrusuje sa 16 vladneho nariadenia c. 58/1959 Zb. o zmenach v organizacii skol.

3

Tento zakon nadobuda ucinnost 1. januara 1997.

Cl. VII

Predseda Narodnej rady Slovenskej republiky sa splnomocnuje, aby v Zbierke zakonov Slovenskej republiky vyhlasil uplne znenie zakona c. 172/1990 Zb. o vysokych skolach, ako vyplyva zo zmien a doplneni vykonanych zakonom Narodnej rady Slovenskej republiky c. 41/1994 Z.z. a tymto zakonom.

Cl. VIII

Tento zakon nadobuda ucinnost dnom vyhlasenia s vynimkou clanku VI.



Prepisala Sona VLCKOVA

Upravil: Milan Kodnar. Posledna modifikacia: 23.12.1996.
Ste citatelom tejto web stranky.